Príroda: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 6 497 bajtov ,  pred 8 rokmi
d
Verzia používateľa 87.197.84.169 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex
d (Verzia používateľa 87.197.84.169 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex)
{{iné významy}}
[[Súbor:The_Earth_seen_from_Apollo_17.jpg|thumb|Pohľad na [[Zem]].]]
[[Súbor:Galunggung.jpg|thumb|Úder [[blesk]]u počas erupcie sopky [[Galunggung]] v roku [[1982]]]]
'''Príroda''' v prírodných vedách je všetka [[hmota]], [[energia]] a [[jav]]y, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou. Vo filozofii je to často synonymum pre [[svet]] či [[realita|realitu]], v bežnej [[komunikácia|komunikácii]] zas pre otvorenú krajinu mimo ľudských obydlí.
 
Príroda v prírodných vedách zahŕňa všetko od [[vesmír]]u až po [[subatomárna častica|subatomárne častice]], vrátane všetkých [[živočích]]ov, [[rastlina|rastlín]], [[minerál]]ov, všetkých prírodných zdrojov a prírodných úkazy. Zahŕňa aj správanie živočíchov a procesy súvisiace s neživou hmotou.
 
Prírodou sa z filozofického hľadiska zaoberá [[filozofia prírody]].
 
== Názory na prírodu ==
* [[Albert Veľký]]: Príroda závisí od [[Boh|božej]] vôle, pretože [[božia vôľa]] je konečnou príčinou všetkého, k nej vedú iné príčiny vecí. Celý mechanizmus pôsobenia zákonov prírody a prvkov, ktoré sa im podriaďujú, je prostriedkom a nástrojom slúžiacim na realizovanie večných ideí, v čom má každá [[vec]] i každá bytosť ([[anjel]], [[nebesá]], [[človek]] atď.) svoju vlastnú funkciu.
 
* [[Aristoteles]]: Príroda je dianie; prameň [[pohyb]]u i pokoja vo [[vec]]iach i vo svete. Príroda je cieľ, pre ktorý sa všetko vo svete deje, ďalej nevyhnutnosť vo svete, zákon, a napokon vnútorný vzťah medzi javmi sveta. Je predmetom skúmania [[fyzika|fyziky]]. Príroda je na základe štyroch [[príčina|príčin]] vďaka imanentnému pohybu tvorcom všetkého a svojimi zákonmi všetko zahřňa a všetko riadi. Príroda je zákonom sebe samej. Pozemská priroda znamená stále prechádzanie od prvotných elementov k rastlinám a ďalší rozvoj od rastlín k živočíchom.
 
* [[Estetika]]: Príroda je nevyčerpateľný zdroj [[krása|krásy]], ako aj zvláštneho typu krásy, ktorému hovoríme ''prírodné krásno''.
 
* [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel]]: Príroda je reálne [[bytie]], rodisko a terén činnosti [[duch]]a, jeho predpoklad. Príroda je predmetom skúmania vo [[filozofia prírody|filozofii prírody]].
 
Príroda je inobytie [[idea|idey]], zvonkajštenie sa idey, prijatie ideou zmyslovej, časopriestorovej skutočnosti. Prírode netvorí protiklad idey, jej úplnú negáciu, ale naopak, bez idey je nemysliteľná. Idea je v prírode imanentná, predstavuje jej vnutorný jednotiaci a oživujúci duchovný princíp.
 
Na druhej strane však zmyslové [[bytie]] prírody nie je pre ideu adekvátnym živlom. Bytostné určenia idey sa v prírode nevyhnutne rozptylujú do čisto vonkajškových, vzájomne ľahostajných priestorových a časových rozdielov. Preto v prírode nemá miesto autentická [[sloboda]], ale vládne tu nevyhnutnosť prírodných zákonov, ktorú dpĺňa náhodilosť a ľubovôľa. Príroda je osebe (''an sich''), v idey božská, avšak tak, ako je, nezodpovedá jej bytie jej pojmu, je naopak nerozriešeným rozporom.
 
To, že príroda je vo svojom základe ideou, avšak ideou odpadnutou od seba do bezmocnosti neprimeranej, cudzej existencie, vytvára bytostné napätie prírody, z ktorého sa rodí úsilie idey prekonať stav inobytia, t. j. získať
adekvátnu formu bytia. Príroda je tak vnutorným pudením, vzostupným procesom, životom, ktorý sa navonok manifestuje v podobe systému stupňov. Každý stupeň v hierarchickom usporiadaní prírody znázorňuje nevyhnutný krok na ceste k vytýčenému cieľu, k prekonaniu inobytia, sebaodcudzenia idey.. Vyššie stupne do seba zahrnujú predchádzajúce, nižšie stupňe, čím vyšší stupeň, tým pravdivejší. Mysliace pozorovanie prírody musí skúmať, ako je príroda sama v sebe procesom, aby sa stala [[duch]]om, aby prekonala svoje inobytie - a ako v každom stupni prirody je prítomná idea.
 
Príroda je nevyhnutný medzistupeň v [[teológia|teleologickom]] vývojom procese stávania sa idey absolutnou subjektivitou, absolútnym duchom.
 
* [[Immanuel Kant]]: Príroda je sústava pravidiel, ktoré z nej robia účelový systém.
 
Génius, hovorí Kant, je príroda, ktorá pôsobí v človeku ako [[rozum]]. Je to nadanie vytvárať to, pre čo sa nedá stanoviť nijaké pravidlo. Dielo, ktoré génius vytvorí, sa v istom zmysle musí podobať prírodnému výtvoru. Nesmie v ňom byť vidno pracné tvorivé úsilie, nesmie ho zaťažovať akademická forma. Umelecký génius sa špecificky odlišuje od schopnosti, ktorú možno získať usilovnosťou, podporenou napodobením. Tým, že zdôrazňuje spontánnu stránku tvorby génia, zhoduje sa Kant so všetkými tvorivými umelcami, ktorí zistili, že nie sú schopní podať nejaký rozumový opis procesu, ktorým sa tvorí krása, a ani obrazne ho nedokázali opísať ináč, ako tak, že ho prirovnali k tehotenstvu. <ref>Gilbertová, K. E. - Kuhn, H.: Dějiny estetiky. Praha, SNKLU 1965. 504 s.</ref>
 
* [[Novalis]]: Príroda je oná obdivuhodná spoločnosť, do ktorej ná uvádza naše [[telo]] a ktorú sa učíme poznávať podla jeho usporiadania a schopností.
 
* [[Novovek]]: Príroda je zdroj surovín, [[pôda]] pre [[poľnohospodárstvo]], miesto, kam odkladať odpadky, kde zriadiť priestor pre využitie voľného času. Svet opracovávavý poľnohospodárstvom, [[priemysel|priemyslom]], plánovaným utváraním krajiny a výstavbou miest.
 
* [[Renesancia]]: Príroda má slúžiť [[človek]]u, pričom k nej treba mať tak poznávací, ako aj [[estetika|estetický]] vzťah. Príroda je hramonické a tajuplné umniverzum, zjavujúce sa len zasväteným.
 
* [[Stoicizmus]]: Príroda je prirodzená podstata všetkého súcna, vrátane [[človek]]a, u ktorého je touto prirodzenou podstatou [[rozum]].
 
* [[Veda]] (novoveká): Príroda je [[mechanizmus]] a objekt subjektu (človeka) stojaceho mimo nej ako jej pán a vládca, pozorovateľ a manipulátor.
 
* [[Ľudovít Štúr]]: Príroda nemá svoju samostatnosť, no je zákonitá, pretože sa v nej v neuvedomenej podobe prejavuje božský rozum. Vznikla ako protiklad ducha a jeho [[opozícia]], prekážka, na ktorej bude duch skúšať a objektivizovať svoju vôľu a slobodu. Príroda je konečnou stránkou absolutnej a nekonečnej idey, je dôsledkom jej vnútornej protirečivosti. Do prírody ako opozície ducha patrí aj [[človek]].
 
== Zdroje ==
:[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/priroda_-_nazory_na_nu.html Názory na prírodu] z [[FILIT]]u
{{Referencie}}
asdasdasdasdasdasd
 
== Iné projekty ==
68 236

úprav