Peter (apoštol): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 85.162.58.139 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od JAnDbot
Slave (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 18:
 
== Ježišov učeník ==
Pôvodným menom SymeonSimeon alebo po grécky Šimon bol rodákom z Betsaidy na brehu [[Galilejské jazero|Galilejského jazera]], synom Jonáša a s bratom [[Ondrej (apoštol)|Ondrejom]] boli rybármi. Keď Ježiš začal svoju misiu, Šimon bol ženatý a žil v Kafarnaume s testinou a Ondrejom. Podľa synoptických evanjelií to bolo práve pri Galilejskom jazere, kde Ježiš povolal s [[Jakub starší|Jakubom]] a [[Ján apoštol|Jánom]], Zebedejovými synmi, oboch bratov, aby ho nasledovali (''„prišli do domu Šimonovho, kde jeho svokra ležala v horúčke“'' - Mt 8,14-15). [[Evanjelium podľa Jána|''Evanjelium sv. Jána'']], ktoré ich povolanie umiestňuje do Judska, predstavuje prvých učeníkov vrátane Šimona.
 
Všetky štyri evanjeliá sa s menším rozdielom v dôraze zhodujú na tom, že Šimon sa od počiatku verejného účinkovania po Ježišovom boku stal vodcom a zástupcom skupiny. Spomína sa nápadne často, objavuje sa ako prvý vo všetkých zoznamoch dvanástich apoštolov a patril k úzkej skupine vystupujúcej pri všetkých významných udalostiach. Podľa [[Evanjelium podľa Matúša|Matúšovho evanjelia]], keď sa Ježiš pýtal učeníkov, za koho ho pokladajú, Šimon odvetil za všetkých, že ho pokladajú za SpasiteľaPomazaného, syna Boha živého. Ježiš ho za toto božské vnuknutie vyhlásil za blahoslaveného, oslovil ho aramejským menom Kéfas (t. j. skala), čo znamená po grécky Peter, a vyhlásil, že na „tej skale“ postaví jeho nezničiteľnú cirkev, ktorú nepremôžu ani brány smrti, dá mu „kľúče kráľovstva nebeského“ a moc „zväzovať a rozväzovať“ (''„Tu es Petrus, et super hanc petram aedificabo ecclesiam meam, et portae inferi non praevalebunt adversus eam,“'' t. j. Ty si Peter (Skala) a na tejto Skale postavím svoju cirkev a brány pekla ju nepremôžu - Mt 16, 18-19).
 
[[Súbor:Peter_and_Paul_icon_Belozersk.jpg |left|180px|thumb|Svätí apoštoli Peter a Pavol na ikone z 13. stor. v kostole sv. Petra a Pavla v Belozersku]]
V aramejštine, v ktorej bol napísaný originálny text evanjelia, je to dokonalá slovná hračka: slovo „cepha“ totiž aramejsky znamená „Peter“ aj „skala“. Text je dodnes zdrojom trvalej polemiky, najmä vo vzťahu k pápežovi ako úradu.
 
Na [[Posledná večera|Poslednej večeri]] mu Ježiš ukladá, aby posilnil svojich bratov. Keď Ježiša zatkli, Petra opustila odvaha a trikrát zaprel, že Ho pozná. Jednako bol prvým učeníkom, ktorý nazrel do prázdneho hrobu a prvý, ktorému sa ukázal zmŕtvychvstalývzkriesený Ježiš. Neskôr, čo zaznamenal iba sv. Ján (21, 15–17), Peter trikrát dostal od Pána pastiersku povinnosť pásť Jeho ovečky (''„Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky!“'').
 
== Na čele cirkvi ==
Po smrti Ježiša sa vrátil domov, do Galilei, no potom čo s ním, vzkrieseným, údajne hovoril, vrátil sa i s ostatnými učeníkmi späť do Jeruzalema. V prvej polovici [[Skutky apoštolov|''Skutkov apoštolov'']] sa píše, že po (údajnom) nanebovstúpení Pána sa Peter stal nesporným vodcom mladej cirkvi. Riadil voľbu [[Judáš Iškariotský|Judášovho]] nástupcu, vyniesol rozsudok nad [[Ananiáš]]om a [[Zafira|Zafirou]], otvoril cirkev pre pohanov, keď dal pokrstiť [[Kornélius|Kornélia]] bez [[obriezka|obriezky]], a na zasadaní cirkevného zboru v [[Jeruzalem]]e, ktorí historici pokladajú za prvý cirkevný snem, (v roku [[49]] alebo [[50]]) úspešne presadil liberálnu politiku voči pohanom. (Pohania, ktorí uverili v Ježiša, boli prijatí do spoločenstva bez toho, aby museli prejsť židovskou obriezkou). Na tomto sneme sa výslovne spomínajú menom Peter, [[Jakub mladší]], [[apoštol Pavol|Pavol]] a [[Barnabáš]] a je veľmi pravdepodobné, že tam bol aj [[Ján apoštol|apoštol Ján]].
 
Podľa tradície pôsobil Peter v Ponte, Galatii, Kapadócii, Malej Ázii, BithýniiBitýnii a Antiochii. Na jeho cestách ho vraj sprevádzal evanjelista [[Evanjelista Marek|Marek]], ktorý svoje zážitky zapísal do svojho [[Evanjelium podľa Marka|evanjelia]].<br />
Petrove pohľady na vieru však za jeho života prešli viacerými názorovými zmenami: Napríklad spočiatku trval na tom, aby kresťania dodržiavali židovské zákony, presvedčil ho až neskôr Pavol. Peter a Pavol tiež vzájomne spolupracovali: Pavol (rímsky občan) kázal [[kresťan]]om, Peter [[Žid]]om.
 
Riadok 36:
 
== Konanie vzbudzujúce pochybnosti ==
Podľa [[Skutky apoštolov|''Skutkov apoštolov'']] Peter hlásal skorý príchod spasiteľaSpasiteľa, vyzýval k modleniu sapokániu a k pokániuviere. Podľa Petrových listov vyzýval tiež k úplnej poslušnosti voči vrchnosti. Najvýraznejšie sa jeho konanie odlišovalo od Ježišovho v ohľade peňazí. Na rozdiel od Ježiša vyžadoval odovzdanie majetku veriacich Bohu, čiže ich cirkevnému zboru. Zorganizoval cirkevné spoločenstvo, ktoré prijalo za členov tých veriacich, ktorí predali svoj majetok a darovali ho cirkvi. Pri počte približne 5.000 veriacich došlo k nahromadeniu veľkého majetku. V prípade manželov Ananiáša a Zafiry, vyniesol tvrdý rozsudok smrti za to, že odovzdali iba polovicučasť utŕžených peňazí za predané pole. Rozporný je i fakt, že prvým mučeníkom sa stal diakon Štefan, čiže jeden zo 7 sluhov apoštolov a nie priamo niekto z apoštolov. Peter bol uväznený v Jeruzaleme miestnym zastupiteľom krátko pred Štefanovým uväznením, on bol však oslobodený (údajne)vyslobodený anjelom, zatiaľ čo pri uväznení v Ríme, nariadenom cisárom Nerom, bol Peter popravený.
 
== Nero a Petrova smrť ==