Verzia z 12:02, 9. máj 2014 upraviť 89.173.154.148 (diskusia) Nahrádzam stránku textom „{{75%}} == ==Kategória:Počítačová bezpečnosť“ Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:03, 9. máj 2014 upraviť vrátiť Glaisher (diskusia \| príspevky) 653 editací d Verzia používateľa 89.173.154.148 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Addbot Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{75%}} '''Počítačový červ''' je [[Počítačový program\|program]] so škodlivým [[kód]]om, ktorý napáda hostiteľský [[počítač]], využíva jeho prepojenie cez [[Počítačová sieť\|sieť]] s ďalšími počítačmi a prostredníctvom nich sa šíri ďalej. == ==[[Kategória:Počítačová bezpečnosť]]▼ Je podtriedou vírusu. Na rozdiel od [[Počítačový vírus\|počítačových vírusov]], červ nepotrebuje na svoje šírenie hostiteľský program. Obsahuje totiž [[rutina\|rutiny]], resp. [[podprogram]]y ktoré zabezpečujú jeho kopírovanie a ďalšie šírenie, čo je ich obrovská výhoda. Nebezpečné sú najmä vďaka svojej schopnosti [[replikácia\|replikácie]] vo veľkých objemoch. Škodlivé kódy, ktoré sa poslednú dobu šíria, sú vo veľkej väčšine práve červy. == Typy == Jedným z kritérií na rozlišovanie typov počítačových červov je podľa povahy šírenia a typu útoku: * '''[[e-mail]]ový červ''', ktorý sa šíri na základe zoznamu adries v užívateľskom programe. Na svoje šírenie používa e-mailovú komunikáciu, pričom zneužíva chyby v programe. Napriek tomu však potrebuje aj ľudský prvok na to, aby sa mohol úspešne šíriť. Príklady e-mailových červov: Melissa, Klez, BugBear, W32/Kedebe-F, Zotob… * '''sieťový červ''' sa po sieti šíri využívajúc chyby v [[server]]ových častiach programov, pričom sám aktívne vyhľadáva ďalšie servery vhodné na napadnutie. Vďaka tomu, že nepotrebuje k svojej činnosti ľudský prvok, je nebezpečnejší a ťažko ovládateľný. Príklady sieťových červov: CodeRed, Slapper, Sdbot.ABI, Randex.AJA == História == Dňa 2.11.1988 bol internetom rozšírený prvý počítačový červ, ktorého autorom bol Robert Tappan Morris. Jediným cieľom tohto červa bolo šírenie sa, no aj napriek tomu bol jeho výsledný efekt zdrvujúci. Následkom jeho zlého naprogramovania bolo to, že červ napádal aj napadnuté počítače. Morrisov červ tak ako prvý v praxi predviedol, aké možnosti poskytuje internet ako médium šírenia. Odozvou na neho, bolo vytvorenie koordinačného centra CERT (Computer Emergency Response Team), ktoré sa zaoberá bezpečnosťou internetu. R.T.Morris bol ako autor červa odsúdený na 3 roky podmienečne, 400 hodín verejnoprospešných prác a musel zaplatiť pokutu vo výške 10 000USD (približne 6864 €). == Činnosť červa == === Opis sieťového červa === Jeho obvyklou súčasťou je program, ktorý na infikovanom stroji aktívne a úplne automaticky vyhľadáva ďalšie [[systém]]y, ktoré sú vhodné na napadnutie. Keď takýto počítač (resp. server) nájde, červ spustí svoju infekčnú rutinu a prenesie sa na nový server, pričom na pôvodnom stroji zostáva ďalej a skúša vyhľadať ďalší napadnuteľný systém. Tento cyklus sa opakuje aj na novo napadnutom stroji. ==== Modelový príklad činnosti sieťového červa ==== Predpokladajme, že máme nasýtený [[internet]], ktorý je postavený na [[protokol]]e [[IP\|IPv4]]. Formát IP adresy definovanej protokolom IPv4 je: aaa.bbb.ccc.ddd. Čiže 255255255255, čo sa rovná 4 228 250 625 počítačom a povedzme, že všetky sú napadnuteľné. To je skoro 4 a pol miliardy počítačov, potenciálne napadnuteľných počítačov, ak nepočítame lokálne siete s počítačmi s lokálnymi adresami. Ak by červovi trvalo napadnutie jedného [[PC]] jednu sekundu, trvalo by mu napadnutie všetkých počítačov 134 rokov! ''Ako teda tento [[proces]] urýchliť?'' Najväčším problémom, je počiatočná populácia potomkov, ktorá zabezpečí rýchly útok. Najvýznamnejšiu časť dĺžky celého procesu je [[infekcia]] prvých 10 000 počítačov. Cesta ako výrazne skrátiť časové podmienky je [[skenovanie]] s pripraveným zoznamom potenciálnych hostiteľov. Autor červa si preto ešte pred tým ako červa vypustí, pozbiera informácie o 10-50 tis. napadnuteľných počítačov s dobrým pripojením. Červ, uvolnený na prvý stroj na tomto zozname, začína skenovanie dole celým zoznamom. Keď napadne ďalší stroj rozdelí zoznam na polovicu, predá jednu polovicu novému príjemcovi, a zároveň si udržuje druhú polovicu. Toto rýchle delenie zaisťuje, že aj keby len 10-20% všetkých počítačov na zozname bolo skutočne infikovateľných, červ prejde celým zoznamom a zaistí svoje nakopírovanie na všetky zraniteľné počítače v čase pod jednu minútu. A napriek tomu, že počiatočný zoznam môže mať veľkosť okolo 200 kB, je jeho veľkosť s každou ďalšou infekciou zrazená na minimum. Takéto počiatočné podmienky je možné získať skenovaním potenciálnych cieľov. Náhodné skenovanie však začína upadať spolu s úpadkom počtu dosiaľ neinfikovaných počítačov. To sa dá zredukovať použitím permutačného skenovania. Pre viac informácií o skenovaní, čítajte článok [[Skenovanie]]. Najlepších výsledkov sa dá dosiahnuť s takýmto potenciálnym červom, pokiaľ by sme využívali chyby vo viacerých programoch naraz. Taký červ sa nazýva [[multimode worm]]. Príkladom je červ [[Nimda]], ktorý sa bol schopný šíriť e-mailom, web servermi… Pokiaľ by sme do takéhoto červa umiestnili tzv. zadné vrátka ([[backdoor]]), bolo by možné spustiť prostredníctvom nich [[DDoS]] útok na nejaký dôležitý server alebo skupinu serverov. Pokiaľ by sa podaril úspešný DDoS útok napríklad na [[root]]ovské servery systému [[DNS]] v internete, mohol by sa internet, ktorý je na systéme DNS úplne závislý, stať na nejakú dobu úplne nefunkčným. Táto myšlienka nie je dosiaľ uskutočnená, pretože zložitosť zdrojového kódu a nároky na matematické a iné znalosti kladené na [[programátor]]a sú príliš vysoké. Túto hrozbu by značne znížil prechod na verziu protolu IPv6, pretože adresné rozsahy pre permutačný sken by boli príliš veľké. == Šírenie všeobecne == V skutočnosti sa takmer žiadny červ nemôže šíriť, pokiaľ používateľ neotvorí a nespustí program. Väčšina červov sa primárne šíri v prílohách e-mailov, to znamená v [[súbor]]och posielaných e-mailovými správami. Iné červy a vírusy sa môžu šíriť prostredníctvom programov, ktoré používateľ stiahne z Internetu alebo zo zavírených [[pevný disk\|diskov]] či [[disketa\|diskiet]]. == Externé odkazy == * [http://www.secit.sk SecIT.sk] == WikiProjekt == * Článok je súčasťou [[Wikipédia:WikiProjekt IT a Počítačová bezpečnosť\|Wikiprojektu IT a Počítačová bezpečnosť]] ▲~~== ==~~[[Kategória:Počítačová bezpečnosť]] {{Link FA\|de}}

Počítačový červ: Rozdiel medzi revíziami