Benedikt XIV. (pápež): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklepy |
Úprava článku |
||
Riadok 62:
Benedikt XIV. sa do dejín zapísal aj ako pontifik s veľkým záujmom u vedu a vzdelávanie. Sám kládol veľký dôraz na poznanie a rozširovanie duchovných obzorov. Svojou mimoriadnou usilovnosťou a túžbou po vzdelaní dosiahol veľké uznanie a právom sa pokladá za najväčších učencov medzi pápežmi. Jeho záujem o vzdelanie bol mnohostranný a rozsah záujmov široký. Vďaka oddanosti vede a umeniu nadviazal úzke kontakty a priateľstvá s najznámejšími umelcami a učencami svojej doby. Veľmi sa zasadzoval za pravdivé poznanie prírody a prírodných zákonitostí - dal napr. z indexu zakázaných kníh vyňať dielo poľského astronóma [[Mikuláš Kopernik|Mikuláša Kopernika]]. Medzi jeho najznámejšie aktivity v oblasti bádania bolo podnietenie výskumu antických pamiatok.
Aby sa prehĺbil záujem o poznanie histórie krajiny na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]] dal na rímskych akadémiách zriadiť odbory zaoberajúce sa štúdiom antických dejín, kresťanských artefaktov, histórie cirkvi a cirkevných rádov a históriou cirkevnho práva a liturgie. Jeho zásluhou bola tiež
Benediktovou zásluhou Rím neprišiel o jednu z najznámejších antických pamiatok - [[Koloseum]]. Pôvodne slávna stavba s úpadkom Ríma na počiatku stredoveku strácala na význame a slúžila ako lacný zdroj stavebného materiálu. Pred úplným zánikom Koloseum zachránil Benedikt XIV. tým, že ho zasvätil pamiatke umučenia Ježiša Krista a krvi mučeníkov, ktorí tu položili svoje životy za vieru.
Pápež Benedikt XIV. zomrel 3. mája 1758 vo veku osemdesiattri rokov. Benediktove ostatky dnes odpočívajú v skvostnom [[barok]]ovom náhrobku z roku 1769, ktorého autorom je sochár [[Pietro Bracci]]. Pod stojacou postavou pápeža s gestom pozdravujúcim okoloidúcich sú umiestnené alegorické sochy Poznanie a Pokušenie.
| |||