Kulturológia: Rozdiel medzi revíziami

</ref> ovplyvnil významným spôsobom kulturologické teórie; podľa Freuda je kultúra ochrana pred [[príroda |prírodou]] a je symbolom [[poriadok |poriadku]], čistoty a usporiadanosti), [[Alfred Adler|A. Adlera]] (kultúrny [[utilitarizmus]] - hodnotné je to, čo slúži v prospech spoločnosti; zaviedol tri koncepty zmyslu života - [[práca]], láska a postoj k blížnemu; vytvoril koncept [[individuálna psychológia|individuálnej psychológie]] - snaha o prekonanie pocit menejcennosti),<ref>ADLER, A. ''Teória a prax individuálnej psychológie.'' 1920</ref> [[Géza Róheim|G. Roheima]] (predstaviteľ Budapeštianskej školy; autor [[Ontogenéza|ontogenetickej]] teórie kultúry; celá kultúra je dôsledkom prolongácie detstva - výtvor materského typu v rámci ktorého vznikla kultúra dôsledkom straty duálneho vzťahu matky a dieťaťa; kultúra vzniká v dôsledku fungovania obranných mechanizmov a [[úzkosť |úzkosti]]; zaoberal sa taktiež [[Antropológia|antropológiou]] a priniesol odlišné nazeranie na [[prírodné národy]], ktoré považoval za rovnocenné s ostatnými),<ref>DADOUN, R. ''Géza Róheim'', Paris, Payot 1972.</ref> [[Anna Freudová]] (vzťah [[matka |matky]] a [[dieťa |dieťata]]; teória obranných mechanizmov),<ref>FREUD, A. ''Ego a obranné mechanizmy. ''2006</ref> [[Sándor Ferenczi|S. Ferensa]], [[Harry Stack Sullivan|H. S. Sulivana]], M. Kleinová, K. Horniová, V. Frankl (zakladateľ [[logoterapia|logoterapie]]), [[Heinz Kohut |H. Kohuta]] (tzv. self-psychológia, výskum [[podvedomie|podvedomia]] a [[hlbinná psychológia|hlbinnej psychológie]]). [[Jacques Lacan|J. Lacan]] (predmetom jeho záujmu je štrukturálna [[lingvistika]], [[psychoanalýza]] a teória [[hra |hier]]; prínos tzv. zrkadlovej fázy - dieťa vo veku 6-18 mesiacov získava schopnosť rozoznať svoj obraz v zrkadle a aktívne naň reagovať= prvý [[Enkulturácia|enkulturačný]] významový zlom,<ref>LACAN, J. ''Zrkadlová fáza ako Formant Ja. ''1936</ref> človek sa živote riadi [[Mimézis|mimetickou]] túžbou - chce získať to, čo má druhý) a [[Carl Gustav Jung|K. G. Junga]] (štruktúru osobnosti vysvetľuje cez problematiku [[sen|snov]], [[symbol |symbolov]], [[mýtus|mýtov]] a [[kolektívne nevedomie|kolektívneho nevedomia]] ako duchovné dedičstva predkov;<ref>Pozri bližšie: JUNG, Carl Gustav: ''Výbor z díla.'' 1. vyd. Brno : Nakladatelství Tomáše Janečka, 1997 2004, sv. 1-7. ISBN 80-85880-11-3</ref> kultúra má všeľudskú podstatu, ktoré je v každej kultúre diferencovaná; zaoberal sa [[archetyp|archetypmi]]) a [[Erich Fromm|E. Fromm]] (v kontexte [[psychoanalýza|psychoanalýzy]] sa zaoberá teóriou snov,<ref>FROMM, E. ''Sny a mýty (The Forgotten Language, An Introduction to the Understanding of Dreams, Fairy Tales and Myths'') preložil Jan Lusk.<br>

Kritickú teóriu kultúry reprezentujú najmä [[Neomarxizmus|neomarxistickí]] a [[Postmarxizmus|post-marxistickí]] autori, vychádzajúci z [[Karl Marx|Karla Marxa]], ktorí položil dôraz z ekonomickej roviny na kultúrnu a ideologickú základňu, o ktorú sa opiera ekonomické a politické panstvo. <ref>BLAHA, L. 2011. ''Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia?'' Bratislava:VEDA, 176 s. 2011. ISBN 9788022412308, s. 37</ref> Prípravnú pôdu tejto línii vytvorili už [[Jean Jacques Rousseau]]: ''"Potreba vztýčila tróny, vedy a umenia ich upevnili. Milujte nadanie mocipáni tohto sveta, a rozprestrite ochranné krídla nad duchmi, čo ho kultivujú."''<ref>ROUSSEAU, J.J. 2011. ''Rozprava o vedách a umeniach.''. Bratislava: Vydavateľstvo SSS, 2011. ISBN: 978-80-8061-453-9 s. 49 </ref>). Ku významný filozofom tejto línie patrí progresívna línia ľavicových autorov ako [[Charles Fourier|Charles Fouriér]], [[Antonio Gramsci]] (koncept [[Hegemónia|hegemónie]], ktorý predpokladá všadeprítomnú a jednoliatu kultúru a ideológiu, ktorá dáva prednosť prednosť vládnucej triede či elite napriek tomu, že k tomuto účelu nemusia byť tesne a vedome organizované),<ref>GRAMSCI, A. ''Selection from Prison notebooks''. London</ref> [[György Lukács]] ([[reifikácia]] ako zvecnenie, ako proces, pri ktorom sú abstraktné hodnoty - napr. [[zdravie]] a výnimočnosť v [[reklama|reklame]] zastupované materiálnymi náhradami - konkrétne obchodovateľné výrobky a služby), [[Wilhelm Reich]] (spojil [[psychoanalýza|psychoanalýzu]], [[kvantová fyzika|kvantovú fyziku]], [[indická filozofia|indickú filozofiu]] a [[marxizmus]]), neskôr napr. [[Ernst Bloch|Ernest Bloch]] (filozofia [[Utopizmus|utopizmu]]) alebo [[Louis Althusser]] (média sú nositeľom [[Hegemónia|hegemónie]]; proces ligitimizácie nadvlády [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a manipulácie vysvetľuje výrazom ideologický štátny aparát).<ref>ALTHUSSER, L. ''Essayes on ideology.'' London. 1984</ref>. TátoV línia[[Československo|Československom]] autorovprostredí vychádzatúto líniu reprezentovali najmä [[davisti]]. Väčšina autorov vychádza z predpokladu, že kultúra alebo niektoré štruktúry [[kultúra|kultúry]] (najmä umeleckej kultúry, mediálnej kultúry a reklamy) sú prostriedkom manipulácie (najmä politickej a ekonomickej) - média sú nástroje, ktorými vládnuca trieda uplatňuje vládu.

Kritické teórie o kultúre a umení rozvinula v 20. storočí (od roku 1923 na inštitúte Ústavu sociálnych výskumov univerzity vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]]) neo-[[Marxistická filozofia|marxistická]]''' [[Frankfurtská škola]]''' na čele s [[Adorno|Adornom]],<ref>ADORNO,T. 2009. <em>Schéma masové kultury. </em>1. vyd. Praha: OIKOYMENH. 60 s. ISBN 978-7298-406-0</ref> [[Max Horkheimer|Horkheimerom]],<ref>ADORNO-HORKHEIMER. Kultúrny priemysel -  osvietenstvo ako masový podvod. In. <em>Dialektika osvietenstva. </em>Praha. 2009. </ref> (najmä ich spoločné dielo ''Dialektika osvietenstva'') [[Jürgen Habermas|Habermasom]],<ref>HABERMAS, J. 2000. <em>Problémy legitimity v pozdním kapializmu</em>. Praha: Filosofia. 2000.</ref> [[Herbert Marcuse|Marcusom]]<ref>MARCUSE, H. 1991. <em>Jednorozměrný člověk.</em> 1991. Praha: Naše Vojsko.192 s. ISBN: 80-206-0075-2</ref> (Marcuse vykladá média ako inštitúcie zapojené do predávania či vnucovania spoločenského systému; [[média]] vytvárajú a uspokojujú falošné [[potreba|potreby]]) a [[Erich Fromm|Frommom]] <ref name=":1" /> (ďalej [[Leo Löwenthal|Löwenthal]], [[Walter Benjamin|Benjamin]], [[Friedrich Pollock|Pollock]]), na ktorých nadviazal aj analytický filozof [[Noam Avram Chomsky]] (kritické teórie mediálnej manipulácie) a kultúrny kritik [[Slavoj Žižek]]. Podľa neomarxistov musí byť vyššia kultúra kritická.

Hlavnou témou výskumu je mediálna a kultúrna manipulácia<ref name=":0" /> (nadväzujúc na [[Marxizmus|Marxa]], [[Fourierizmus|Fouriéra]] [[Antonio Gramsci |Gramsciho]], sociológov [[Émile Durkheim |Durkheima]], [[Existencializmus|existencialistov]] a [[psychoanalýza|psychoanalytikov]]), [[antikapitalizmus]], filozofická interpretácia Marxa, kritika [[Technokracia|technokracie]], monopolizácie a [[pozitivizmus|pozitivizmu]].<ref>KONEČNÁ, Z. 2005.Frankfurtstká škola. História a ideové východiská. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8</ref> Populárna kultúra je v týchto teóriách výsledok interakcie subjektov kultúrneho priemyslu a konzumentov.<ref name="Plecner2005">PLECNER, A. 2005. Masová kultúra a pop kultúra ako systémy kultúry.  In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. ''Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. ''Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8,  s. 181</ref>Ku súčasným predstaviteľom kritickej teórie patrí aj [[Marek Hrubec]], [[Ľuboš Blaha|Luboš Blaha]], [[Jan Keller|Ján Keller]] a Michael Hauser. {{Hlavný článok|Frankfurtská škola|Neomarxizmus}}

Na Frankfurtskú školu, téorie kultúrnej kritiky [[Antonio Gramsci|A.Gramsciho]], [[Louis Althusser |L. Althaussera]], ľudové hnutia [[Jacques Lacan|J. Lacana]] a tzv. [[Frank Raymond Leavis|Leavisovskú]] generáciu literárnych kritikov (analýzy jazyka a literárneho textu) nadviazala tzv. [[Birminghamská škola|'''Birminghamská škola''']], Britských kultúrnych štúdií (cultural studies), ktorej hlavnou témou bola analýza [[masová kultúra|masovej kultúry]],<ref name="Plecner2005" /> odhaľovanie znakov, aktívny percipient, analýza [[Subkultúra|subkultúr]], analýza [[žáner|žánrov]], [[ekonómia|ekonómie]] [[média|médií]], [[Etnografia|etnografický]] prístup a textová analýza, kultúra mládeže, [[Triedny boj|triedne]] vzťahy, média a [[film]], [[politika]] a skúmanie kultúry vo vnútri. Autori boli najmä ľavicovo orientovaní a prispievali aj do časopisu ''New Left Review'', ktorý založil jeden z predstaviteľov, kultúrny teoretik [[Stuart Hall |S. Hall]] (zaviedol koncept kódovania a dekódovanie v masovej kultúre). Pôvodnú Birminghamskú školu reprezentujú autori ako [[Stuart Hall]], [[Richard Hoggart]], [[Raymond Wiliams]] a [[E. P. Thompson]]. Stuart Hall definuje kultúru ako produkciu a výmenu významov, pričom je založená na tom, ako jej členovia interpretujú to, čo sa okolo nich deje.<ref>HALL, S. ''Critical Dialogues in <em>Cultural</em> Studies. ''London: Routledge. 1996. ISBN 0-203-99326-8. Dostupné online: http://books.google.sk/books?id=ISuIAgAAQBAJ&dq=Stuart+Hall:+Critical+Dialogues+in+Cultural+Studies&hl=sk&source=gbs_navlinks_s

</ref> Neskorú líniu predstaviteľov, ktorí prebrali postmoderní prístup v kontexte semiotických interpretácií reprezentuje napr. [[John Fiske|J. Fiske]], ktorý definoval pojem [[Populárna kultúra|populárnej kultúry]] ([[populárna kultúra]] ako súbor foriem potešenia, významov a praktík, ktoré sprostredkujú účastníkovi pocit príslušnosti k istej skupine vyčlenenej oproti dominantnej kultúre; zaviedol termíny „významy“ a „potešenia“ ako zvláštne kvality mediálnych textov, ktoré nemožno jednoducho vlastniť, ani kontrolovať, pretože sa nedajú stotožniť s kultúrnymi komoditami),<ref>FISKE, J. ''Understanding Popular Culture. ''London and New York : Routledge Taylor and Francis Group, 1989.</ref> predpoklad aktívneho diváka a optimistický prístup ku kultúre. {{Hlavný článok|Birminghamská škola|Postmarxizmus}}

* vzťah kultúry a [[hra|hry]]

* kultúra ako adaptačný systém; [[jazyk]], [[myslenie]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúra]];

* kultúra ako [[Normatívny systém|normatívny]], [[symbol|symbolický]] ([[semiotika]]) a [[kognitívny]] systém

* jazyk,[[Osobnostná mysleniekultúra|osobnostná]] a [[spoločná kultúra]]

* osobnostná[[média]], a[[komunikácia]] spoločnáa kultúra

* média[[kultúrna diplomacia]]; [[politika]], komunikácia[[moc]] a [[kultúra]]