Vesmír: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 22 244 bajtov ,  pred 7 rokmi
d
Verzia používateľa 87.197.21.153 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
(Odstránený obsah stránky)
Značka: vyprázdnenie
d (Verzia používateľa 87.197.21.153 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ)
{{Fyzikálna kozmológia}}
[[Súbor:Hubble ultra deep field.jpg|thumb|right|Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím.]]
 
'''Vesmír''' (iné názvy: '''[[univerzum]], [[kozmos]]'''; trochu nepresne: '''[[Metagalaxia]]'''; v najširšom zmysle aj '''[[svet]]'''; zastarano '''vše(ho)mír''' alebo '''všesvet'''; gr. kosmos, lat. universum) môže byť:
*v najširšom zmysle, používanom najmä vo filozofii: súhrn materiálnych javov, ktoré existujú v čase a priestore <ref name=v>vesmír in: Filit [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvv/vesmir.html]</ref>
*v užšom zmysle, používanom najmä v astronómii (približné synonymá sú: '''známy vesmír, pozorovateľný vesmír, viditeľný vesmír'''):
**časť vesmíru (v najširšom zmysle), ktorá je dostupná výskumu astronomickými prostriedkami <ref>vesmír in: [[Malá československá encyklopedie]]</ref>
**súbor všetkých kozmických telies a polí, ktoré sú priamo alebo nepriamo vo vzájomnej fyzickej interakcii, a ktoré astronómia a kozmológia dokáže obsiahnuť experimentálno-pozorovacou praxou a teóriou <ref name=vea>vesmír in: [[Encyklopédia astronómie]]</ref>
*nepresne: [[kozmický priestor]]
*v teórii multiverza: univerzum ako jedna zo základných jednotiek (najmä tá, v ktorej žijeme my) multiverza - pozri článok [[multiverzum]]
 
== K jednotlivým názvom vesmíru ==
Názvy "vesmír" ("univerzum") a "kozmos" sa často používajú v rovnakom význame. Pri diferencovanom používaní sa výrazom vesmír označuje súhrn materiálnych javov, kým pri kozme (z gr. kozmos = poriadok, usporiadanie sveta) sa vyzdvihuje štruktúra alebo stavba sveta ako celku (pozri aj článok [[kozmos]]).<ref name=v></ref>
 
Pri diferencovanom používaní termínu univerzum, sa slovo univerzum (po starogrécky kosmos alebo pléróma) často chápe (vo filozofii) ako všetka časopriestorová objektívna realita v celku ( t.j. ako vesmír v najširšom zmysle), pričom v závislosti od definície výrazu "všetka realita" môže byť takto definovaný pojem univerzum totožný s pojmom [[svet]]. <ref>univerzum in: [[Malá československá encyklopedie]]</ref> Termín univerzum sa v tejto súvislosti používa často ako opak pojmu [[multiverzum]] (multiverzum je svet chápaný nie ako jednotný, ale zložený z veľa samostatných oblastí).<ref>heslá univerzum a multiverzum in: Paulička et al.: ''[[Všeobecný encyklopedický slovník]]'', 2002</ref>
 
Ďalší podobný pojem je [[Metagalaxia]]. Keďže je z astronomického hľadiska otvorená otázka, či existuje iba naša Metagalaxia, alebo či je vo vesmíre viac metagalaxií, nie je známy ani vzťah pojmov Metagalaxia a vesmír ako celok. <ref name=vea></ref>
 
V najširšom zmysle slova vesmír je synonymom aj slovo [[svet]].
 
== Vedy o vesmíre ==
Štruktúrou a vývojom vesmíru v najväčšom meradle sa zaoberá [[kozmológia]]. Produktom jej činnosti sú teoretické [[model vesmíru|modely vesmíru]]. Súčasným poznatkom najlepšie zodpovedajú Fridmanove nestacionárne modely vesmíru s [[Veľký tresk|Veľkým tresk]]om na začiatku.
 
Jednotlivé objekty vesmíru - hviezdy (vrátane našej), galaxie (vrátane našej), slnečná sústava, kopy galaxií atď. - sú predmetom [[astronómia|astronómie]].
 
== Rozpínanie/kolaps, vek a teória Veľkého tresku ==
Najdôležitejší výsledok kozmológie, že vesmír sa rozpína, pochádza z pozorovaní [[červený posun|červených posunov]] a bol vyčíslený [[Hubbleov zákon|Hubbleovým zákonom]]. ([[Albert Einstein]] vo svojej teórii relativity predpovedal podľa svojich výsledkov rozpínanie sa vesmíru.) Extrapolovaním (vyvodením) tohto rozpínania späť v čase sa dostaneme až ku [[gravitačná singularita|gravitačnej singularite]], čo je skôr abstraktná matematická idea, ktorá sa môže, ale tiež nemusí zhodovať s realitou. To dalo vzniknúť teórii [[Veľký tresk|Veľkého tresku]], ktorá je dnes dominantným modelom kozmológie. Vek vesmíru bol odhadnutý na približne 13,7 miliárd (<math>13,7 \times 10^9</math>) rokov s presnosťou na 200 miliónov rokov (podľa projektu [[NASA]] s názvom [[WMAP]], čiže Wilkinson Microwave Anisotropy Probe, čo znamená Wilkinsonova mikrovlnná anizotropná sonda). Avšak celé je to založené na predpoklade, že základný model použitý pre analýzu dát je správny. Iné metódy odhadnutia veku vesmíru dávajú rozdielne hodnoty.
 
Na druhej strane je tiež možné, že vesmír sa nerozpína, ale naopak kolabuje. Svedčia o tom tieto isté dôkazy. Táto teória sa nazýva [[Veľký kolaps]].
 
Fundamentálny aspekt Veľkého tresku môžeme aj dnes vidieť v pozorovaniach, ktoré ukazujú, že čím ďalej od nás [[galaxia|galaxie]] sú, tým rýchlejšie sa od nás vzďaľujú. Môžeme ho tiež vidieť v [[žiarenie kozmického mikrovlnného pozadia|žiarení kozmického mikrovlnného pozadia]], ktoré je najviac zoslabnuté [[žiarenie]], ktoré vzniklo krátko po Veľkom tresku. Toto reliktové žiarenie je pozoruhodne rovnomerné vo všetkých smeroch, čo sa kozmológovia pokúšali vysvetliť počiatočným obdobím prudkej [[kozmická inflácia|inflácie]], ktorá nasledovala po Veľkom tresku.
 
=== Veľkosť vesmíru a pozorovateľného vesmíru ===
Nejestvuje zhoda, či je vesmír konečný alebo nekonečný v priestorovej rozlohe a objeme.
 
Avšak pozorovateľný vesmír, ktorý pozostáva zo všetkých oblastí, ktoré nás mohli od Veľkého tresku ovplyvniť, čo je dané konečnou [[rýchlosť svetla|rýchlosťou svetla]], je určite konečný. Okraj vesmírneho horizontu je 13,7&nbsp;miliárd [[svetelný rok|svetelných rokov]] vzdialený. ''Súčasná vzdialenosť'' (nazývaná tiež spolupohybujúca sa vzdialenosť, {{V jazyku|eng|comoving distance}}) k okraju pozorovateľného vesmíru je väčšia, nakoľko sa vesmír rozpína; je odhadovaná na približne 78&nbsp;miliárd svetelných rokov (<math>7,4\times 10^{23}</math>km). To by znamenalo, že spolupohybujúci sa objem známeho vesmíru je rovný <math>1,9\times 10^{33}</math> svetelných rokov kubických (za predpokladu, že je táto oblasť dokonale [[guľa|guľovitá]]). Pozorovateľný vesmír obsahuje približne <math>7\times 10^{22}</math> [[hviezda|hviezd]], zoskupených v približne 125 miliardách [[galaxia|galaxií]], ktoré vytvárajú [[galaktický klaster|klastre]] a [[galaktický superklaster|superklastre]] galaxií. Počet galaxií môže byť oveľa väčší, čo je založené na pozorovaniach [[Hubbleovo temné pole|Hubbleovho temného poľa]] ({{V jazyku|eng|Hubble Deep Field}}), vykonaných [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom]].
 
Čitateľ by si mal uvedomiť, že populárne, ako aj profesionálne vedecké články v kozmológii často používajú pojem „vesmír“, aj keď v skutočnosti myslia „pozorovateľný vesmír“. Deje sa tak preto, lebo nepozorovateľné fyzikálne javy sú vedecky bezvýznamné (to znamená, že nemôžu ovplyvniť udalosti, ktoré môžeme chápať a preto účinne neexistujú).
 
Žijeme v strede vesmíru, ktorý pozorujeme, v zjavnom rozpore s [[Kopernikov princíp|Kopernikovým princípom]], ktorý hovorí, že vesmír je viac alebo menej uniformný (rovnaký) a nemá rozoznateľný stred. To je z toho dôvodu, že [[svetlo]] sa nešíri nekonečnou rýchlosťou a my robíme pozorovania minulosti. Čím sa pozeráme ďalej a ďalej, vidíme veci z dôb bližších a bližších času nula modelu Veľkého tresku. A keďže sa svetlo šíri rovnakou rýchlosťou vo všetkých smeroch k nám, žijeme v strede nami pozorovateľného vesmíru.
 
Avšak niektoré objekty mimo pozorovateľného vesmíru môžu byť v princípe pozorované nepriamo. Napríklad, je teoreticky možné stretnúť pozorovateľa na okraji nami pozorovateľného vesmíru, ktorý v minulosti pozoroval niektoré galaxie, ktoré opustili nami pozorovateľný vesmír kvôli rozpínaniu.
 
== Tvar vesmíru ==
Dôležitou otvorenou otázkou kozmológie je tvar vesmíru.
 
V prvom rade, nie je známe, či je vesmír plochý alebo nie. To znamená, že sa nevie, či platia alebo neplatia pravidlá [[Euklidovská geometria|Euklidovskej geometrie]]. V súčasnosti väčšina kozmológov verí, že pozorovateľný vesmír je takmer plochý s lokálnymi ohybmi, kde masívne objekty narúšajú časopriestor, tak ako jazero je skoro ploché. Tento názor bol upevnený najnovšími údajmi zo sondy WMAP, ktorá skúmala „akustické oscilácie“ v kolísaní [[teplota|teploty]] žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia.
 
Po druhé, nevie sa, či je vesmír hromadne spojený. Podľa štandardného modelu Veľkého tresku nemá vesmír žiadne priestorové hranice, no jednako môže byť priestorovo konečný. Dá sa to pochopiť použitím dvojdimenzionálnej analógie: povrch gule nemá žiaden okraj, a predsa má konečnú plochu (<math>4 \pi R^2</math>). Je to dvojdimenzionálny povrch s konštantným zakrivením v tretej dimenzii. Trojdimenzionálnym ekvivalentom je neohraničený „guľovitý priestor“, objavený [[Georg Friedrich Bernhard Riemann|Bernhardom Riemannom]], ktorý má konečný objem (<math>2 \pi^2 R^3</math>). V ňom sú všetky tri dimenzie konštante zakrivené v štvrtej. (Iné možnosti zahŕňajú podobný „eliptický priestor“ a „valcovitý priestor“, kde sú v rozpore s klasickou geometriou dva konce valca spojené dohromady, avšak bez ohnutia valca. Tieto sú tiež dvojdimenzionálne priestory s konečnými plochami; takých existuje nespočetne veľa. Avšak guľa má jedinečnú a možno aj viac estetickú vlastnosť, že všetky body na nej sú geometricky podobné.) Ak je vesmír skutočne neohraničený, avšak priestorovo konečný, ako bolo opísané, potom by cestovanie po „priamej“ dráhe v ľubovoľnom smere teoreticky spôsobilo, že cestovateľ by sa po prejdení dráhy rovnajúcej sa obvodu vesmíru nakoniec dostal späť na miesto, odkiaľ vyštartoval (čo je v našom súčasnom chápaní vesmíru nemožné, pretože jeho veľkosť je oveľa väčšia ako veľkosť pozorovateľného vesmíru).
 
Presnejšie povedané, mali by sme hviezdy a galaxie nazývať „obrazmi“ hviezd a galaxií, pretože je možné, že vesmír je hromadne spojený ({{V jazyku|eng|multiply-connected}}) a dostatočne malý (a má primeraný, možno zložený tvar), takže môžeme vidieť okolo neho raz alebo aj viackrát v rôznych, možno aj vo všetkých smeroch. (Predstavte si dom plný zrkadiel.) Ak je tomu tak, skutočný počet fyzicky odlišných hviezd a galaxií by bol menší ako sa myslí. Hoci táto možnosť nebola zatiaľ vylúčená, výsledky posledných výskumov kozmického mirovlnného pozadia ju robia veľmi nepravdepodobnou.
 
== Osud vesmíru ==
V závislosti od priemernej hustoty hmoty a energie vo vesmíre sa tento bude ďalej navždy rozpínať alebo sa rozpínanie pôsobením [[gravitácia|gravitácie]] spomalí a nakoniec vesmír skolabuje naspäť do seba, čo sa nazýva „[[Veľké zmrštenie]]“ ({{V jazyku|eng|Big Crunch}}). V súčasnosti dôkazy naznačujú, že nielen že neexistuje dostatočné množstvo hmoty/energie, ktoré by spôsobilo opätovný kolaps, ale sa aj zdá, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje a bude sa zrýchľovať po celú večnosť.
 
== Multiverzum ==
Existujú špekulácie, že viacnásobné vesmíry by mohli existovať v rámci tzv. [[multiverzum|multiverza]] (známeho aj ako megaverzum), pričom náš vesmír by bol jedným z nich. Definícia multiverza takto pozmeňuje definíciu vesmíru, ako všetkého, čo fyzikálne existuje. Podľa definície, nie je spôsob, ako by jeden z týchto vesmírov mohol ovplyvniť ďalšie; ak by sa dva „''vesmíry''“ mohli vzájomne ovplyvňovať, alebo by boli vzájomne prepojené (napríklad [[Červia diera|červou dierou]]), boli by súčasťou jediného vesmíru.
 
Príklady teórií zavádzajúcich pojem multiverzum sú napríklad nasledujúce:
 
# V okamih vzniku [[čierna diera|čiernej diery]] s vhodnou hmotnosťou a rotáciu môže dôjsť k takému zakriveniu priestoročasu v jej vnútri, ktoré spôsobí nový „Veľký tresk“ a odštartuje tak iný vesmír izolovaný od toho nášho.
# Podľa mnohosvetovej interpretácie [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]] formulovanej [[Hugh Everett|Hughom Everettom]] a rozpracovanej a spopularizovanej [[Bryce Seligman DeWitt|Bryceom Seligmanom DeWittom]], v okamihu, keď dochádza k rozpadu [[Vlnová funkcia|vlnovej funkcie]] nejakej konkrétnej [[Častica (fyzika)|častice]] zo [[kvantová superpozícia|superponovaného]] stavu, nastáva rozštiepenie geometrie priestoročasu, dochádza k vzniku „paralelných vesmírov“, pričom v každom z týchto vesmírov je častica v inom stave. V každom z týchto vesmírov sa preto odohráva iná história.
# Teória chaotickej inflácie (označovaná tiež ako teória bublinových vesmírov) navrhnutá fyzikom [[Andrei Linde|Andreiom Lindeom]] popisuje model [[kvantová fluktuácia|kvantových fluktuácií]] na úrovni inflácií. Na pozadí priestoročasovej „peny“ môže dôjsť ku kvantovým fluktuáciám v zakrivení tohto priestoročasu a k vzniku falošného vákua, tzv. bubliny. Bubliny s vyššou mierou inflácie sa rozrastajú rýchlejšie a môžu tak vytvoriť samostatné, izolované oblasti, s rôznym počtom rozmerov, rôznymi hodnotami fyzikálnych konštánt a rôznymi fyzikálnymi zákonmi. Jedným z týchto vesmírov je náš Vesmír.
# V modeli opisujúcom náš vesmír ako prienik Euklidovej sféry a Lorentzovej [[De Sitterov vesmír|deSitterovej]] [[Metrický priestor|metriky]] môže dochádzať k [[Tunelový jav|tunelovaniu]] [[vlnová funkcia|vlnovej funkcie]] a k vzniku nových vesmírov mimo priestoročas toho nášho Vesmíru
# Podľa bránovej kozmológie inšpirovanej teoretickými objavmi v [[teória superstrún|superstrunovej teórii]] a [[M-teória|M-teórii]] je náš viditeľný, štvorrozmerný vesmír obmedzený bránou existujúcou vnútri viacrozmerného priestoru, ktorého dodatočné rozmery sú zvinuté. Podľa tejto teórie môžu ďalšie brány mimo nášho Vesmíru interagovať s týmto viacrozmerným priestorom aj medzi sebou navzájom a vyvolať tak v našej bráne javy, ktoré štandardná kozmológia nedokáže predpovedať. Podľa ekpyrotickej teórie má dokonca náš vesmír pôvod v zrážke dvoch paralelných brán.
 
Všetky tieto teórie sú v súčasnosti považované viac-menej len za hypotézy.
 
== Filozofické názory na vesmír ==
=== Aristoteles ===
Vesmír má podľa [[Aristoteles|Aristotela]] rovnako ako [[Zem]], ktorá je jeho stredom, podobu gule. Skladá sa z mnohých sústredených nebeských sfér, v ktorých sa pohybujú jednotlivé hviezdy. Najbližšie k Zemi je sféra [[Mesiac]]a, ďalej sféra [[slnko|Slnka]] a ostatných planét a najďalej od Zeme (súčasne najbližšie k prvému hýbateľovi) je sféra nehybných hviezd. Všetko, čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Zemi, je vyplnené látkou, ktorú Aristoteles označuje ako ''sublunárnu''. Táto sa skladá zo štyroch živlov (vody, zeme, vzduchu a ohňa). To čo sa nachádza od mesačnej sféry smerom k Slnku, planétam, pevným hviezdam až k hranici vesmíru, je vyplnené éterom (AITHÉR), piatym prvkom, látkou nadmesačných sfér. Z nej vytvorené telesá sú nemenné a nachádzajú sa v neustálom kruhovom pohybe, Zem sa mení a je v pokoji.<ref>''Vesmír (aristoteles)'' {{filit|fvv/vesmir_aristoteles.html}}</ref>
 
Kozmos tvorí jediný celok (ideu antických atomistov o nekonečnom počte svetov Aristoteles odmietal) a jeho existujúce usporiadanie trvá od večnosti. Vesmír sa delí na dva principiálne odlišné časti - oblasť supralunárnu (nad Mesiacom) a sublunárnu (pod Mesiacom) <ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Kozmos+aristoteles]</ref>:
*Sublunárna oblasť sa skladá zo štyroch premenlivych elementov (ohňa, vzduchu,, vody a zeme). Zem je element absolútne ťažký a jej prirodzený pohyb smeruje dolu, t. j. do stredu vesmíru; oheň je naopak element absolútne ľahký a jeho prirodzený pohyb smeruje hore, t. j. k obvodu vesmíru. Voda je element relativne ťažký, ktorý smeruje k zemi, zatiaľ čo vzduch je element relativne ľahký, ktorý smeruje k ohňu. Stredom sublunánrje oblasti a zároveň celého vesmíru je guľatá a nehybná Zem, okolo ktorej sú v guľatých, nie všade celkom pravidelných vrstvách, nakopené v prirodzenom poriadku: voda, vzduch, a oheň. Guľový tvar Zeme odvodzoval Aristoteles predovšetkým z vlastností Zeme ako najťažsieho a do stredu priťahovaného elementu, ale uvádzal aj fakty z pozorovania (kruhový tvar tieňa Zeme pozorovateľný pri mesačnom zatmení, viditeľnosť iných súhvezdí v južných a severnych častiach Zeme). Obvod Zeme považoval, opierajúc sa o poznatky vtedajšej matematiky, za skoro dvojnásobne väčší, než má v skutočnosti, a Zem považoval v porovnaní so Slnkom a hviezdami za malú.
*Supralunárna oblasť je vybudovaná z čistého a nepremenlivého elementu, tzv. éteru; na rozdiel od štyroch pozemských elementov, ktoré sa pohybujú smerom hore a smerom dole, pohybuje sa éter stále dokonalým, t. j. kruhovým a rovnomerným pohybom. Nebeské telesá sú upevnené na éterických sférach a spolu s nimi sa otáčajú okolo Zeme. Najvzdialenejšia od Zeme je sféra stálic, ktorú udržiava v pohybe sám prvý hýbateľ, ktorého pôsobenie sa prenáša postupne až ku sfére Mesiaca. Počet sfér je podľa Aristotela 56. Dianie vo sfére sublunárnej sa riadi zo sféry supralunárnej, a to v tom zmysle, že pohyb Slnka dáva impulz k základným prírodným zmenám, k striedaniu dňa a noci a k striedaniu ročných období, od ktorého závisí životný rytmus celej rastlinnej a živočíšnej ríše.
 
=== Pytagoras ===
====Astronomický pohľad ====
Vesmír má podľa [[Pytagoras|Pytagora]] umiestnenú vo svojom strede guľatú [[Zem]].<ref>''Vesmír (pytagoras)'' {{filit|fvv/vesmir_pytagoras.html}}</ref>
 
====Filozofický pohľad ====
Kozmos je súhrn všetkého podľa poriadku v ňom. <ref>http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Kozmos+pytagoras</ref>
 
===Platón ===
Kozmos je krásny a rozumný matematický poriadok. Platón bol dobre informovaný o pohybe nebeských telies, vedel, že dráhy planét sa zo zeme javia ako nepravidelné, že totiž vytvárajú akési smyčky (epicykly). Vyslovil však požiadavku, aby pozorované javy boli síce zachované, aby však boli vysvetlené ako prejav dokonalého rádu, ktorý sa skrýva za zdanlivými nepravidelnosťami. <ref>http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Kozmos+platon</ref>
 
=== Bratia čistoty ===
Vesmír podľa [[Bratia čistoty|Bratov čistoty]] je emanácia prapríčiny všetkého súcna, [[Boh]]a: z tejto prapríčiny vznikol emanáciou postupne tvorivý rozum (al-`akl al-fá`il), svetová duša (an-nafs al-kullíja) a prasubstancia (al-hajúlá al-úlá), ktoré sú napospol duchovnej podstaty.
 
Po nich pristúpením formy priestoru a času vznikla druhotná substancia (al-hajúlá ath-thánija), [[hmota]], z ktorej sa skladajú nebeské sféry, prvky sublunárneho sveta a z nich zložené [[minerál]]y, rastliny a živočíchy.
 
Človek je mikrokozmos. Jeho duša, ktorá je obdobou a emanáciou svetovej duše, sa poznaním povznáša nad hmotu, s ktorou je spojené na tomto svete vznikanie a zanikanie. Stupeň tohto povznesenia nad hmotu však nie pri všetkých ľuďoch rovnaký. Duše, ktoré sa povzniesli na vyšší stupeň, dospievajú k poznaniu [[filozofia|filozofiou]], tie, ktoré zostávajú na nižšom stupni, sú odkázané na [[náboženstvo]]. Ale cieľ tohto poznania a povznesenia nad hmotu je ten istý, a síce víťazstvo nad hmotou, ktoré dosahuje svoj vrchol smrťou. [[Smrť]] jedinca je obdobou budúceho zániku tohto sveta, ktorý sa v náboženstve označuje ako zmŕtvychvstanie, filozoficky povedané to bude návrat svetovej duše k prapríčine, k Bohu. <ref>''Vesmír (bratia čistoty)'' {{filit|fvv/vesmir_bratia_cistoty.html}}</ref>
 
=== Novokynizmus ===
Vesmír je z pohľadu [[novokynizmus|novokynizmu]] pod vládou jedného spoločného [[zákon]]a. Tomuto zákonu podlieha nielen svet prírody, ale aj človek a bohovia. [[Zeus]], ako najvyššia vesmírna sila, spojil bohov a ľudí do jedného kozmického štátu, v ktorom má každá pozemská spoločnosť primerané miesto a z ktorého si má brať vzor každý pozemský štát. Teda vesmír spolu s človekom tvorí jednu univerzálnu kozmickú monarchiu. Z kozmického pokoja vesmíru vyplýva harmónia a pokoj medzi ľuďmi. Preto treba žiť v zhode s prírodou, a síce životom práce.
 
Z toho vyplýva požiadavka prinavrátiť práci úctu, lebo len vtedy sa stane [[práca]] šťastím nielen pre chudáka, ale pre každého človeka vôbec. Práca ako božský zákon a kozmická povinnosť oslobodí človeka z biedy, ktorú zapríčinila mylne chápaná [[civilizácia]].<ref>Legowicz, J.: ''Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie.'' Bratislava, [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] 1972. 668.</ref><ref>''Vesmír (novokynizmus)'' {{filit|fvv/vesmir_novokynizmus.html}}</ref>
 
===Barok ===
Kozmos vzišiel a pochádza zo Stvoriteľa a k Stvoriteľovi zasa smeruje a vracia sa. <ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Kozmos+barok]</ref>
 
===Mimogalaktická astronómia ===
Vesmír je nestacionárny, prebieha v ňom ten istý evolučný proces. Vyvíjajú sa jednotlivé kozmické objekty a ich sústavy i celý vesmír v jeho najširších známych meradlách. <ref>http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Vesmir+astronomia+mimogalakticka</ref>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=vesmír|q|commonscat=Space}}
{{Poloha Zeme}}
{{Galaxia Mliečna cesta}}
 
[[Kategória:Astronómia]]
[[Kategória:Kozmológia]]