V2 (raketa): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nahrádzam stránku textom „Koniec.{{Substovaný infobox}}Kategória:Balistické rakety Kategória:Letectvo druhej svetovej vojny“ |
d Verzia používateľa 84.47.21.122 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex |
||
Riadok 1:
{| class=infobox
|- style="background-color:#FFA0FF;"
! colspan="2" | <big>'''Raketa V-2'''</big>
|-
|- id=infObrazek
| style="text-align:center;" colspan="2" |[[Súbor:Fusée V2.jpg|250px|Replika prvej úspešnej rakety V2 v múzeu v [[Peenemünde]]. Podobne ako originál, aj táto raketa má logo ''[[Frau im Mond]]''.]]
|-
! align="left" valign="top" | Celková dĺžka
| 14,00 m
|-
! align="left" valign="top" | Priemer
| 1,65 m
|-
! align="left" valign="top" | Vzletová hmotnosť
| 12 805 kg (max.)
|-
! align="left" valign="top" | Dolet
| 300 km
|-
! align="left" valign="top" | Hmotnosť bojovej hlavice
| 1 000 kg
|-
! align="left" valign="top" | Počet stupňov
| 1
|-
! align="left" valign="top" | Motory
| 1 × A-4
|-
! align="left" valign="top" | Ťah
| 270 [[newton|kN]]
|-
! align="left" valign="top" | Doba funkcie
| 63 s
|-
! align="left" valign="top" | Okysličovadlo
| kvapalný [[kyslík]]
|-
! align="left" valign="top" | Palivo
| [[metanol]]
|-
|- style="background-color:#FFB8FF;"
! align="center" valign="top" colspan=2 | Rez raketou V-2
|-
| colspan="2" | [[Obrázok:V-2 rocket diagram.svg|thumb|center|Rez raketou V2<br />
1. Bojová hlavica<br />
2. gyroskopický navádzací systém<br />
3. radiový prijímač navádzania<br />
4. palivo (zmes alkoholu s vodou) <br />
5. trup rakety<br />
6. okysličovadlo (kvapalný kyslík)<br />
7. nádrž peroxidu vodíka<br />
8. Nádrže stlačeného dusíka<br />
9. Vyvíjač pary (z peroxidu)<br />
10. Palivové čerpadlo<br />
11. Prívod paliva a okysličovadla<br />
12. Rám motora<br />
13. spaľovacia komora motora<br />
14. stabilizačné krídla<br />
16. riadiace klapky (smer spalín)<br />
17. riadiace krídelká
]]
|}
Raketa '''V2''' ([[nemčina|po nemecky]]: ''Vergeltungswaffe 2'', zbraň odplaty, alebo '''A4''' ako skratka z ''Aggregat 4'', štvrtý typ rakety) bola raná [[balistická raketa]] použitá [[Nemecko]]m v [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] proti [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]] a [[Belgicko|Belgicku]] na ostreľovanie vojenských a civilných cieľov. Išlo o jednu z tajných Hitlerových zbraní, ktorými chcel zvrátiť priebeh vojny. Zbraň však bola nasadená príliš neskoro na to, aby ovplyvnila prebiehajúce boje.
Raketa V-2 bola prvou kvapalinovou balistickou strelou s inerciálnou navigáciou nasadenou do boja. Uspešný vývoj rakety predstavoval obrovský skok na poli raketových a príbuzných technológií. Vývojový program financovaný nacistickým Nemeckom stál v prepočte viac ako 2 miliardy dolárov v cenách roku 1944.
== Vývoj ==
Šéfom projektu bol generál [[Walter Dornberger]]. Ústredným členom vývojového tímu bol aj [[Wernher von Braun]], ktorý neskôr okrem iného naprojektoval aj americkú raketu [[Saturn V]] pre program letov na Mesiac [[Program Apollo|Apollo]]. Vývojové stredisko sa nachádzalo v dedinke [[Peenemünde]] na severovýchode [[Nemecko|Nemecka]].
Ku koncu vojny mali obe strany spojencov snahu získať konštrukčné plány, či celé rakety V-2. Západným spojencom sa počas operácie Paperclip podarilo získať nielen kľúčový konštrukčný tím Wernhera von Brauna ale aj niekoľko desiatok kusov hotových rakiet. Sovieti oproti tomu získali celý rad menej významných odborníkov a museli svoje rakety postaviť z niekoľkých častí rôznych rakiet. Aj napriek tomu sa im podarilo postaviť cca 20 rakiet. Rakety boli neskôr na oboch stranách testované a použité ako predlohy pre ďalší vývoj vlastných rakiet.
Nepriamymi následovníkmi tejto rakety sú aj bojové rakety z rodiny známej pod názvom [[Scud]].
== Technické detaily ==
[[Súbor:V2 engine.jpg|left|thumb|175px|Motor rakety V2]]
Navigačné zariadenie, založené na princípe gyroskopickej plošiny, umožňovalo dosiahnuť presnosť zásahu cieľa 17 km pri dolete rakety 300 km. Výškový dostup sa pohyboval okolo 85 km.
Pohon rakety, ktorej hmotnosť vrátane bojovej hlavice sa blížila k 13 tonám, zabezpečoval raketový motor na tekuté pohonné hmoty. Ako okysličovadlo využíval 4 900 kg kvapalného [[kyslík]]a, ako palivo potom 3 800 kg [[metanol]]u. Vyvíjaný ťah takmer 27 ton bol motor schopný poskytovať po dobu 68 sekúnd. Po ukončení činnosti raketového motora bola rýchlosť letiacej rakety 1 400 m/s.
Raketový motor bol vtedajším najvýkonnejším raketovým motorom a vrcholom raketovej techniky. Jeho hmotnosť, vrátane pomocných agregátov, bola 980 kg. Zásobovanie spaľovacej komory pohonnými hmotami z nádrží zabezpečovalo turbočerpadlo poháňané turbínou spaľujúcou peroxid vodíka. Pohonné hmoty boli do spaľovacej komory vstrekované sústavou 1 224 vstrekovacích trysiek.
== Výroba rakiet ==
Hromadná produkcia rakiet V-2 sa začala v podzemní továrne Mittelwerk (tiež Dora Mittelbau) ukrytej pod horou Kohnstein blízko Nordhausenu v Durínsku. Išlo pritom o pobočku koncentračného tábora [[Buchenwald]], odkiaľ pochádzala väčšina nasadených zajatcov.
Ku koncu roka [[1943]] bolo v príšerných podmienkach továrne Kohnstein nasadených okolo 10 500 robotníkov. Mnoho z nich v nacistických továrňach našlo svoju smrť. Iba medzi októbrom 1943 a marcom [[1944]] zomrelo pri výrobe rakiet 2 900 zajatcov. V najkrutejších obdobiach dosahovali denné straty až 100 robotníkov. Celkom tu malo zahynúť okolo 20 000 zajatcov<ref>Tieto údaje uvádza napr. renomovaný západonemecký týždenník Zeit, ''Die Hölle unter dem harz'', In ''DIE ZEIT'', č. 38, 14. október 2006, str. 42.</ref>. Najväčšiu časť robotníkov predstavovali ruskí, francúzski a poľskí Židia a ďalej vojnoví zajatci a nemeckí nútene nasadení pracovníci. Pretože sa rakety vyrábali v zajateckých pracovných táboroch, ich výroba zápasila s veľkým množstvom sabotáži. To sa prejavilo na pomerne veľkej bojovej poruchovosti rakiet - veľká časť sa ich po vypustení zrútila späť na štartovacie rampy.
Na jar v roku 1944 sa v [[Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom|Škodových závodoch]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], v tej dobe súčasti [[Hermann Göring Werke]] začali vyrábať spaľovacie komory motorov pre V-2. Bombardovanie továrne 7. júla 1944 a neskoršie prepuknutie povstania nakoniec pokračovanie výroby súčiastok pre rakety na Slovensku znemožnilo.<ref>Tvaroška, R., 2001, Výroba V-2 na Slovensku. Armáda, 11/2001, s. 27</ref>
== Bojové nasadenie ==
Celkom bolo v priebehu 2. svetovej vojny vyrobených viac ako 6 000 rakiet V-2, z ktorých na nepriateľské ciele bolo odpálených takmer 3 172. Medzi najčastejšie ciele rakiet V-2 patril [[Londýn]], proti ktorému bolo vypálených 1 358 rakiet a ďalej belgické [[Antverpy]], na ktoré bolo vypálených 1 610 rakiet, niekoľko desiatok rakiet dopadlo napr. aj na [[Paríž]], [[Liège]], či [[Maastricht]]. Aby boli spôsobené čo najvyššie škody s maximálnym zaskočením obyvateľstva, boli rakety odpaľované najčastejšie krátko po polnoci. V rámci skúšobných testov a výcviku bolo odpálených ďalších 1 000 až 1 750 rakiet. Prvé rakety V-2 boli na nepriatelské ciele vypustené [[8. septembra]] 1944, posledné až [[27. marca]] 1945.
Celkovo usmrtili útoky rakiet V-2 v Londýne 2 754 ľudí a v Antverpách 1 736, dalších viac ako 11 000 ľudí bolo zranených. K vôbec najhoršiemu samostatnému útoku raketou V-2 došlo [[16. decembra]] 1944 v Antverpách, keď raketa zasiahla preplnené kino a zabila 567 osôb. Historici sa v zásade zhodujú v tom, že bombardovanie raketami V-2 na sklonku vojny nemalo reálny bojový význam a jeho hlavným cieľom bolo len zastrašovanie a terorizovanie určené k demoralizovaniu civilného obyvateľstva.
== Poznámky ==
<references />
== Zdroje ==
* Tracy Dungan: ''V-2: A Combat History of the First Ballistic Missile.'' Westholme Publishing ([http://www.westholmepublishing.com/id19.html]) 2005, ISBN 1-59416-012-0
{{Portál|Letectvo|Letecký}}
[[Kategória:Balistické rakety]]
[[Kategória:Letectvo druhej svetovej vojny]]
{{Link FA|ja}}
{{Link FA|ka}}
| |||