Organizácia Severoatlantickej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nahrádzam stránku textom „Amen. Kategória:Medzinárodné organizácie Kategória:Organizácie založené v 1949 Kategória:Vojenské spojenectvá“ |
Reverted to revision 5732294 by Pe3kZA. (TW) |
||
Riadok 1:
{{Infobox Organizácia
| ŠtýlTela =
| Názov = Organizáia Severoatlantickej zmluvy
| ŠtýlNázvu =
| Obrázok = Bandera OTAN.JPG
| ŠírkaObrázku =
| AltTextObrázku =
| KomentárObrázku = Vlajka NATO
| ŠtýlKomentáruObrázku =
| ŠtýlHlavičiek =
| ŠtýlPopisov =
| ŠtýlDát =
| Mapa = North Atlantic Treaty Organization (orthographic projection).svg
| ŠírkaMapy =
| AltTextMapy =
| KomentárMapy = Krajiny NATO
| Mapa2 =
| OficiálnyNázov = North Atlantic Treaty Organization
| KrátkyNázov = Organizácia Severoatlantickej zmluvy
| Motto =
| Predchodca =
| Nasledovník =
| Vznik = [[4. apríl]] [[1949]]
| Zánik =
| Typ = [[vojenský pakt]]
| PrávnePostavenie =
| Zameranie =
| Ústredie =
| Miesto =
| Súradnice =
| OblasťPôsobenia =
| Členstvo = [[#Členské štáty|28 krajín]]
| RokovacíJazyk =
| GenerálnyTajomník = [[Anders Fogh Rasmussen]]
| Prezident =
| TitulLídra =
| MenoLídra =
| TitulLídra2 =
| MenoLídra2 =
| TitulLídra3 =
| MenoLídra3 =
| KľúčovíĽudia =
| HlavnýOrgán =
| RodičovskáOrganizacia =
| Vzťah =
| Rozpočet =
| OrganizačnáZložka =
| Dobrobolníci =
| Webstránka =
| PredchádzajúciNázov =
| Poznámka = Sídlo - Brusel, Belgicko
| Portál = www.nato.int
}}
'''Organizácia Severoatlantickej zmluvy''' ([[angličtina|an.]] ''North Atlantic Treaty Organization'' - '''NATO'''; [[francúzština|fr.]] ''L'Organisation du Traité de l'Atlantique Nord'' - '''OTAN'''), najmä v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] v slov. prekladaná ako '''Severoatlantická aliancia''' a do roku [[1989]] ako '''Severoatlantický pakt''', je medzivládna vojensko-politická organizácia.
Jej členské krajiny si formálne zachovávajú suverenitu a nezávislosť. NATO vytvára fórum, na ktorom sa spoločne konzultujú problémy a prijímajú rozhodnutia k politickým a vojenským otázkam týkajúcich sa ich bezpečnosti. Bezpečnosť je prijímaná komplexne ako súhrn politických, ekonomických a energetických faktorov, nie je zúžená len na vojenskú bezpečnosť. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou organizáciou kolektívnej obrany na svete.
Organizácia bola založená [[4. apríl]]a [[1949]] podpisom tzv. [[Severoatlantická zmluva|Washingtonskej zmluvy]], ktorou vznikla bezpečnostná organizácia západných demokratických štátov ako odpoveď na povojnovú situáciu v [[Európa|Európe]]. Washingtonská zmluva je dokument, ktorý ma 14 článkov a po ratifikácii nadobudol platnosť [[24. august]]a [[1949]].
Článok 3 zaväzuje členské krajiny k individuálnemu aj spoločnému rozvíjaniu obranyschopnosti, článok 4 zabezpečuje konzultácie medzi členskými krajinami v prípade ohrozenia. Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. V prípade útoku každá zmluvná strana uplatní právo na obranu podľa článku 51 [[Charta OSN|Charty OSN]], a pomôže napadnutej strane.
Predchodcom Aliancie bola [[Západná únia]], vytvorená na základe podpisu Bruselskej zmluvy [[17. marec|17. marca]] [[1948]]. Jej podpisom [[Belgicko]], [[Francúzsko]], [[Luxembursko]], [[Holandsko]] a [[Spojené kráľovstvo]] posilnili vzájomné vzťahy a vytvorili systém spoločnej obrany. Nasledovali rokovania s Kanadou a Spojenými štátmi. V júni 1948 bola v americkom [[Senát Spojených štátov|Senáte]] prijatá [[Vandenbergova rezolúcia]], ktorá umožňovala prezidentovi USA uzatvárať vojenské spojenectvá s neamerickými štátmi aj v čase mieru. V júli začali oficiálne rokovania, ku ktorým bola prizvané aj [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Island]], [[Taliansko]], [[Nórsko]] a [[Portugalsko]].
== Členské štáty ==
[[Súbor:Map of NATO chronological.gif|thumb|Časový postup rozširovania NATO]]
Dva členské štáty ležia v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], zostávajúcich 26 členov je v [[Európa|Európe]]. Všetky členské štáty s výnimkou [[Island]]u majú vlastné ozbrojené sily, tri členské štáty ([[Spojené štáty]], [[Spojené kráľovstvo]], a [[Francúzsko]]) vlastnia aj [[nukleárne zbrane]].
Veliteľskú štruktúru a vytvorenie najvyšších veliteľstiev pre Európu a Atlantik urýchlilo vypuknutie [[Kórejská vojna|vojny v Kórei]] v júni [[1950]]. Tento proces vyvrcholil v roku [[1952]], keď [[18. február]]a vstúpilo do NATO [[Grécko]] a [[Turecko]] a na zasadnutí Rady v [[Lisabon]]e sa zorganizovala štruktúra Aliancie. Sídlom NATO sa stal [[Paríž]].
V 60. rokoch sa Francúzsko začalo vyčleňovať zo spoločnej obrany. V júli [[1966]] francúzsky prezident [[Charles de Gaulle]] oznámil vystúpenie Francúzska z vojenskej štruktúry NATO a požiadal o odsun všetkých jednotiek nepodliehajúcich francúzskemu veleniu. Tieto vojská sa presunuli do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]] a spojenecké velenie do Belgicka. V roku [[1974]] v dôsledku cyperskej krízy Grécko vystúpilo z vojenských štruktúr. V októbri [[1980]] obnovilo svoje plné členstvo. V marci [[1986]] sa v [[Španielsko|Španielsku]] konalo [[referendum]] o zotrvaní v organizácii. V roku [[1976]] hrozil odchodom aj Island v dôsledku sporov so Spojeným kráľovstvom kvôli [[rybolov]]u.
V marci [[1989]] NATO predložilo program spolupráce medzi Východom a Západom. V novembri [[1990]] v Paríži členské štáty [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] a NATO podpísali Dohodu o konvenčných ozbrojených silách a Spoločnú deklaráciu o neútočení. Vznikla [[Severoatlantická rada pre spoluprácu]] - NACC, poradné fórum NATO a 9 krajín strednej a východnej Európy. Bruselský [[summit]] konaný [[10. január|10.]]-[[11. január]]a [[1994]] prijal program [[Partnerstvo za mier]] a pozval všetky krajiny NACC a KBSE do svojich štruktúr.
{| class="wikitable"
! width=12% | dátum
! width=14% | členský štát
! width=8% | rozšírenie
! width=55% | poznámka
|-
| rowspan=12| [[4. apríl]] [[1949]]
| {{BEL}} [[Belgicko]] || rowspan=12 align=center|zakladatelia||
|-
| {{CAN}} [[Kanada]] ||
|-
| {{DEN}} [[Dánsko]] ||
|-
| {{FRA}} [[Francúzsko]] || Francúzsko opustilo spoločné velenie v roku 1966 z dôvodu rozširovania vlastného obranného systému. V roku 2009 sa vrátilo pod spoločné velenie NATO.
|-
| {{ISL}} [[Island]] || Island je jediný člen bez vlastných ozbrojených síl. Má významnú strategickú polohu. Island udržuje vlastnú pobrežnú stráž (cvičenú v Nórsku) pre mierové sily NATO.
|-
| {{ITA}} [[Taliansko]] ||
|-
| {{LUX}} [[Luxembursko]] ||
|-
| {{NLD}} [[Holandsko]] ||
|-
| {{NOR}} [[Nórsko]]||
|-
| {{PRT}} [[Portugalsko]] ||
|-
| {{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] ||
|-
| {{USA}} [[Spojené štáty]] ||
|-
| rowspan=2| [[18. február]] [[1952]] || {{GRC}} [[Grécko]] || rowspan=2 align=center |prvé || Grécko opustilo sily NATO v rokoch 1974-1980 na protest Grécko-Tureckému sporu o [[Cyprus]].
|-
| {{TUR}} [[Turecko]]||
|-
| [[9. máj]] [[1955]] || {{DEU}} [[Nemecko]]|| align=center| druhé || Prijaté ako [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]; [[Saarland]] pripojený v roku 1957 a východná časť [[Berlín]]a a bývalá [[Nemecká demokratická republika]] pripojené [[3. októbra]] [[1990]].
|-
| [[30. máj]] [[1982]] || {{ESP}} [[Španielsko]]|| align=center| tretie ||
|-
| rowspan=3| [[12. marec]] [[1999]] || {{CZE}} [[Česko]]|| rowspan=3 align=center| štvrté ||
|-
| {{HUN}} [[Maďarsko]]||
|-
| {{POL}} [[Poľsko]]||
|-
| rowspan=7| [[29. marec]] [[2004]] || {{BGR}} [[Bulharsko]]|| rowspan=7 align=center| piate ||
|-
| {{EST}} [[Estónsko]]||
|-
| {{LVA}} [[Lotyšsko]]||
|-
| {{LTU}} [[Litva]]||
|-
| {{ROU}} [[Rumunsko]]||
|-
| {{SVK}} [[Slovensko]]||
|-
| {{SVN}} [[Slovinsko]]||
|-
| rowspan=2| [[1. apríl]] [[2009]] || {{ALB}} [[Albánsko]]|| rowspan=2 align=center| šieste ||
|-
| {{HRV}} [[Chorvátsko]]||
|}
== Organizácia ==
Proces vnútornej transformácie definoval [[Madrid]]ský summit v júli [[1997]] ako udržanie vojenskej efektívnosti NATO a jej schopnosti reagovať na rôzne udalosti. Proces zahŕňa najmä vybudovanie novej veliacej štruktúry a vybudovanie európskej bezpečnostnej a obrannej identity v rámci Aliancie - EBOI. V rámci vonkajšej transformácie je to rozširovanie a zdokonaľovanie programu Partnerstvo za mier.
Spolupráca NATO s partnermi:
* [[Euroatlantická partnerská rada]] (Euro-Atlantic Partnership Council - EAPC) je orgán, v rámci ktorého prebieha dialóg, spolupráca a konzultácia medzi NATO a členskými krajinami. EAPC vznikla prijatím základného dokumentu na ministerskom zasadnutí Severoatlantickej rady pre spoluprácu /NACC/ v Sintre v Portugalsku [[30. máj]]a [[1997]]. EAPC sa stretáva každý mesiac v Bruseli na úrovni veľvyslancov a dvakrát do roka na úrovni ministrov obrany a zahraničných vecí. Ak je to potrebné alebo podĺa záujmu sa môžu stretávať aj v rôznych formáciach. Fórum zvyšuje úroveň politickej a vojenskej spolupráce. V EAPC v súčasnosti pôsobia: [[Bosna a Hercegovina]], [[Čierna hora]], [[Macedónsko]], [[Srbsko]], [[Uzbekistan]], [[Ukrajina]], [[Turkmenistan]], [[Tadžikistan]], [[Moldavsko]], [[Rusko]], [[Kirgizsko]], [[Kazachstan]], [[Gruzínsko]], [[Bielorusko]], [[Azerbajdžan]], [[Arménsko]], [[Malta]], [[Švédsko]], [[Švajčiarsko]], [[Írsko]], [[Fínsko]] a [[Rakúsko]].
* [[Partnerstvo za mier]] (Partnership for Peace) je program transformácie a rozvoja vzťahov medzi NATO a štátmi strednej a východnej Európy po skončení studenej vojny. Všetci členovia sú zaroveň členmi EAPC. PzM má vlastnú identitu v rámci EAPC. Je založené na dvojstranom vzťahu medzi NATO a každou krajinou, ktorá sa k programu pripojila. Rozširuje politickú a vojenskú spoloprácu, zvyšuje stabilitu, bezpečnosť a dôveru.
* [[Rada NATO - Rusko|Vzťahy s Ruskom]]. Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi NATO a Ruskou federáciou bol podpísaný [[27. máj]]a [[1997]] v Paríži. Akt určuje ciele a mechanizmus konzultácií, spolupráce, spoločného rozhodovania a spoločných akcií, na ktorých budú spočívať vzájomné vzťahy. Na základe aktu vznikla Stála spoločná [[rada NATO - Rusko]], ktorá je miestom vzájomného kontaktu a komunikácie.
* [[Charta o osobitnom partnerstve medzi NATO a Ukrajinou]] bola podpísaná [[9. júl]]a [[1997]] na madridskom summite. Dokument oceňuje [[Ukrajina|Ukrajinu]] a jej schopnosť prežiť ako samostatný a nezávislý štát. V situácii priameho ohrozenia bude k dispozícii krízový konzultačný mechanizmus.
* [[Stredomorský dialóg NATO]] je osobitný dialóg so 6 stredomorskými krajinami - [[Egypt]]om, [[Izrael]]om, [[Jordánsko]]m, [[Mauretánia|Mauretániou]], [[Maroko]]m a [[Tunisko]]m. Cieľom dialógu je prispieť k bezpečnosti a stabilite regiónu. Dialóg umožňuje zúčastniť sa akcií NATO ako individuálny suverénny štát. Konkrétnym výsledkom je účasť Egypta, Jordánska a Maroka na mierových misiách [[IFOR]] a [[SFOR]].
* [[Severoatlantické zhromaždenie]] (North Atlantic Assebmly - NAA) je nevládna inštitúcia, ktorá pôsobí ako medziparlamentné fórum. Poslancov nominujú národné parlamenty. Na práci zhromaždenia sa zúčastňuje aj 12 partnerských krajín. NAA je na NATO úplne nezávislé. Schádza sa dvakrát do roka.
NATO nemá žiadny vlastný rozhodovací orgán. Všetky rozhodnutia sú vnútorným rozhodnutím jednotlivých členských štátov. Aliancia má vojensko - civilnú štruktúru.
Politické prvky štruktúry NATO:
* [[Rada NATO]] je hlavný orgán s výkonnou politickou a rozhodovacou právomocou. Schádza sa dva razy do roka na úrovni ministrov zahraničných vecí a predsedov vlád. Najmenej raz za týždeň zasadá na úrovni stálych zástupcov členských krajín. Záveznosť rozhodnutí je pritom rovnaká. Rozhodnutia musia byť prijaté jednomyseľne.
* [[Výbor pre obranné plánovanie NATO]] bol vytvorený v roku [[1963]] predovšetkým na analýzu národných obranných výdavkov a koordináciu vojenského plánovania, ozbrojených síl a vyzbrojovania.
* [[Skupina pre jadrové plánovanie NATO]] je základným fórom na konzultácie o otázkach súvisiacich s úlohou jadrových síl v bezpečnostnej a obrannej politike. V skupine nie je zastúpene Francúzsko, Island je pozorovateľom.
* [[Hlavné výbory NATO]] pomáhajú riešiť špecifické úlohy v oblasti politickej, ekonomickej a vojenskej.
* [[Generálny tajomník NATO]] je najvyšší politický medzinárodný predstaviteľ NATO a predseda Rady NATO, predseda Výboru pre plánovanie a Skupiny pre jadrové plánovanie. Riadi medzinárodný sekretariát, je hlavným hovorcom.
* [[Medzinárodný sekretariát NATO]] slúži Rade a výborom, ktoré sú jej podriadené. Rieši politické záležitosti, obranu, infraštruktúru, logistiku, vedu, životné prostredie a financie.
Vojenské štruktúry NATO:
* [[Vojenský výbor NATO]] je najvyšší vojenský orgán pod politickou právomocou Rady. Skladá sa z náčelníkov štábov členských krajín. Island je zastúpený civilným zástupcom.
* [[Medzinárodný vojenský štáb NATO]] pomáha Vojenskému výboru pri riešení vojenských otázok.
* [[Integrovaná vojenská štruktúra NATO]] je pod politickou kontrolou a podlieha veleniu na najvyššom stupni. Je základňou na obranu členských štátov.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=North Atlantic Treaty Organization - Organisation du traité de l'Atlantique Nord}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.nato.int/ – oficiálne stránky NATO] {{eng icon}}
{{NATO}}
{{Studená vojna}}
[[Kategória:Medzinárodné organizácie]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1949]]
[[Kategória:Vojenské spojenectvá]]
{{Link FA|bar}}
{{Link FA|be-x-old}}
{{Link FA|mk}}
{{Link GA|cs}}
{{Link GA|en}}
| |||