Pozývací list: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typografia |
Doplnené dôsledky a utajovanie spisu s ref na sme |
||
Riadok 2:
== Odovzdanie listu ==
List bol podľa svedkov Brežnevovi odovzdaný počas konferencie v bratislavskom hoteli Sorea [[3. augusta|3. augusta]] [[1968]]. Podľa historika a Dubčekovho priateľa Ivana Laluhu list pravdepodobne odovzdal Zbyněk Soják.<ref name="novinky1">{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = TASR
| titul = Pozývací list si Brežnev prevzal asi na WC
Riadok 8:
| url = http://www.sme.sk/c/3996092/pozyvaci-list-si-breznev-prevzal-asi-na-wc.html
| jazyk = slovensky
}}</ref> Existenciu a odovzdanie listu potvrdzuje aj výpoveď V. Biľaka,<ref name = "AK">Archív komisie vlády pre analýzu udalostí rokov 1967-1970, protokol o výsluchu svedka, 17.4.1990 s. 5, V1</ref> ktorý však obviňuje iného pracovníka aparátu [[ÚV KSČ]] zo sprostredkovania odovzdania (Radko Kaska). Podľa iného zdroja odovzdal list osobne Biľak predsedovi ukrajinskej KS Petro Šelestovi
== Obsah listu ==
Riadok 39:
* [[Vasil Biľak]] (1917 – 2014), vtedajší člen predsedníctva ÚV KSČ. Po okupácii bol tajomníkom ÚV KSČ s rozhodujúcim vplyvom v zahraničnej politike, ale hlavne v ideologickej sfére.
== Dôsledky ==
Sovietska tlač týmto listom odôvodňovala [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziu vojsk]] Varšavskej zmluvy do Československa ako žiadosťou KSČ v boji proti "kontrarevolúcií". List bol predmetom rokovania mimoriadneho zjazdu KSČ 22.8.1968 v Prahe Vysočanoch. Tam ako aj v Bratislave ho oficiálny predstavitelia KSČ odmietli a považovali za vlastizradu aj keď nepoznali jeho obsah. List bol a aj zostal vnímaný ako jeden z hlavných dôvodov vpádu vojsk, preto má výnimočný význam.
{{Hlavný článok|Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska}}
V roku 1968 si vyžiadala táto vojenská invázia 108 životov, ťažko zranených bolo 500 ľudí. Do konca roka 1969 odišlo z Československa asi stotisíc ľudí, v rokoch 1969 - 1989 ďalších 140 až 150-tisíc ľudí. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa postupne dostali k moci politici, ktorí začali tzv. [[normalizácia|normalizáciu]]. Pisatelia listu sa v jej priebehu dostali do vedúcich funkcií.
== Po 1989 ==
Po roku [[1989]] sa Česko-Slovensko snažilo list získať od Moskvy. Jeho kópiu odovzdal prezidentovi Václavovi Havlovi vtedajší ruský prezident [[Boris Jeľcin]] v roku 1992. Hoci V. Biľaka pre pozývací list po revolúcii súdili, v roku [[2011]] proces zastavila Špeciálna prokuratúra. Nik z pisateľov tak nebol odsúdený. Biľak sa k napísaniu listu nepriznal hoci potvrdil jeho existenciu. V súdnom procese znalci skonštatovali, že „vzhľadom na gramatické a jazykové excesy ho písal Čech alebo Slovák, nie Rus, pretože také chyby obvykle robia Česi vyjadrujúci sa v ruskom jazyku.“. Podpisy však overiť nevedeli. Súdny spis zostal tajný doteraz a j po Biľakovej smrti.<ref>Biľakov spis zostal tajný aj po smrti, ukázali aspoň hlavné dôkazy, [http://www.sme.sk/c/7204049/bilakov-spis-zostal-tajny-aj-po-smrti-ukazali-aspon-hlavne-dokazy.html Sme 16.5.2014]</ref>
== Referencie ==
|