Oko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nahrádzam stránku textom „ Koniec. Začiatok.“ |
d Verzia používateľa 78.98.242.136 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wiki13 |
||
Riadok 1:
{{Iné významy}}
[[Súbor:Menschliches auge.jpg|náhľad|Ľudské oko]]
<!--[[Obrázok:Facettenaugen Fliege.jpg|náhľad|Zložené oči muchy]]-->
'''Oko''' ({{lat|''oculus''}}) je orgán reagujúci na svetlo. V priebehu vývoja živočíchov došlo k výraznému rozvoju od svetlocitlivých orgánov reagujúcích iba na to, či svetlo je alebo nie je, až po „jednoduché“ oko u [[stavovce|stavovcov]] (vrátane [[človek]]a) a [[hlavonožce|hlavonožcov]] a [[zložené oko]] u [[Článkonožce|článkonožcov]].
Veľa živočíchov (vrátane cicavcov, vtákov, plazov a niektorých rýb) má oči umiestnené na jednej strane hlavy, čo im umožňuje trojrozmerné [[binokulárne videnie]] - jednotlivé obrázky z oboch očí sa skladajú do jedného, ktorý vnímame. Oproti tomu existuje [[monookulárne videnie]], kedy živočích vníma súčasne dva rozdielne obrazy, ako napríklad [[zajac]] alebo [[chameleón]]. [[Optická chyba|Optické chyby]], spôsobené [[ohyb svetla|ohybom svetla]] na [[zrenica|zrenici]] príliš malých očí jednoduchého typu, prakticky znemožňujú ich používanie, preto by pre drobné druhy [[hmyz]]u boli také oči bezcenné.
== Anatómia oka cicavcov ==
[[Súbor:Schematic diagram of the human eye sk.svg|náhľad|350px|Prierez ľudského oka]]
Štruktúra ľudského oka sa úplne prispôsobuje potrebe zaostriť lúč svetla na sietnicu ([[Latinčina|lat]]. ''retina''). Všetky časti oka, cez ktoré lúč svetla prechádza sú priehľadné, aby čo najviac zabraňovali rozptylu dopadajúceho svetla. [[Rohovka]] (lat. ''cornea'') a [[Šošovka (anatómia)|šošovka]] (lat. ''lens'') pomáhajú lúč svetla spojiť a zaostriť na zadnú stenu oka - [[sietnica|sietnicu]]. Toto svetlo potom spôsobuje chemické premeny vo svetlocitlivých bunkách (tyčinky a čapíky), ktoré vysielajú nervové impulzy [[zrakový nerv|zrakovým nervom]] (lat. ''nervus opticus'') do [[Mozog|mozgu]].
Svetlo vstupuje cez rohovku, do oblasti vyplnenej komorovou vodou (lat. ''aquaeus humour''), a dopadá na šošovku cez zrenicu (lat. ''pupil''). Tá sa pomocou svalov ([[Dúhovka (anatómia)|dúhovky]], lat. ''iris'') rozťahuje a zužuje, čím reguluje množstvo prechádzajúceho svetla. Pomocou svalov je regulovaná aj šošovka, ktorá zaostruje lúče svetla, aby sa zbiehali presne na sietnici, kde vytvárajú prevrátený obraz. Zostávajúca oblasť oka je vyplnená [[sklovec|sklovcom]], ktorý udržuje v oku stály tlak a tým aj tvar.
Časti oka:
* [[Očná guľa]] (lat. ''bulbus oculi''), ktorá je uložená v tvárovej časti [[Lebka|lebky]] v [[Očnica|očnici]]; do nej patria: [[očné bielko]], [[rohovka]], [[vráskovcový opaštek]], [[Dúhovka (anatómia)|dúhovka]], [[šošovka (anatómia)|šošovka]], [[cievovka]], [[sietnica]], [[Slepá škrvna|slepá škvrna]] a [[sklovec]]
* prídavné orgány oka:
** [[Spojovka]] (lat. ''tunica conjuctiva'') vystiela priestor medzi viečkom, očnou guľou a očnou dutinou. Je to blana sýtej ružovej farby.
** [[Slzná žľaza]]: je uložená v dutine nad očnou guľou. Vylučuje slzy (lat. ''lacrimae'') ktoré obsahujú [[chlorid sodný]] a [[lyzozým]]. Slúžia na zvlhčovanie prednej steny oka a na ochranu pred infekciou. Slzy odtekajú do slzného vačku vnútornou stranou oka a ďalej [[slzovod]]om do [[nosná dutina|nosnej dutiny]].
** Vrchné a spodné [[viečko]] slúži na ochranu oka. Jeho voľné okraje pokrývajú riasy, do ktorých pošvy ústia mazivové žľazy.
** [[Okohybné svaly]] – je ich 6 a sú tvorené z priečne pruhovaného svalstva. Slúžia na pohyb očnou guľou.
== Pohlcovanie žiarenia ==
V rôznych častiach oka dochádza k pohlcovaniu rôznych vlnových dĺžok žiarenia. To sa dá využiť pri operáciách oka, ale predovšetkým to chráni oko pred poškodením. Žiarenie je pohlcované pomocou rozkladu proteínov a iných látok, čím sa spotrebováva energia. Vyššie dávky nevhodného žiarenia spôsobujú slzenie, zvýšenie teploty a tlaku v oku, zápaly a podobne.
* '''100 – 315 nm''' – absorbuje sa prevažne v rohovke, zvyšok sa rozptýli v sklovci,
* '''315 – 400 nm''' – absorbuje sa prevažne v šošovke za pomoci premeny proteínov,
* '''400 – 1 400 nm''' – prechádza cez šošovku a dopadá na sietnicu, kde môže spôsobiť aj vážne poškodenie. Viditeľné svetlo 400 – 700 nm je oko schopné v priebehu 0,25 sekundy zredukovať pomocou zreničky na znesiteľné množstvo, ale na kratších vlnových dĺžkach už nedokáže tak rýchle zareagovať,
* '''viac ako 1 400 nm''' – je absorbované v rohovke. Spôsobuje silné slzenie a zvyšovanie teploty a tlaku sklovca.
== Choroby oka a zraku ==
[[Súbor:Stye02.jpg|náhľad|Bolestivý zápal mazivovej žľazy pri koreni riasy.]]
* [[krátkozrakosť]]
* [[ďalekozrakosť]]
* [[zelený zákal]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Oko|commonscat=Eyes}}
{{Anatómia človeka}}
[[Kategória:Oko]]
{{Link FA|an}}
| |||