Bitka pri Jene: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d urgentne upraviť
šablóna
Riadok 1:
{{Wikifikovať}}
{{urgentne upraviť|20140517}}
 
== Predohra vojny: ==
Počas tretej proti francúzskej koalície v roku 1805 Prusko bolo neutrálne a stálo bokom, ale zároveň bolo dvojtvárne. V marci 1806 podpísali spojeneckú zmluvu s Francúzskom. Angličania sa dozvedeli o dvojtvárnej politike Fridricha Wilhelma III. Prusko bolo ale veľmi neistým spojencom, vyčkávalo na vývoj situácie, prebiehali rokovania medzi Francúzsko a Ruskom o ukončení konfliktu z roku 1805, ale to sa vinou Anglicka prerušilo. Stále prebiehali Francúzsko - Pruské rokovanie boli však neúspešné a Prusko obrátili svoju politiku, vycúvalo zo spojeneckej zmluvy z marca a nadviazalo tajnú spojeneckú zmluvu v septembri 1806 s Ruskom, keď sa to dozvedeli Angličania tak sa pripojili. Takto vznikla štvrtá proti francúzska koalícia (tvorená Ruskom, Pruskom a Anglickom). Angličania ju podporovali finančne. Prusko otvorili prístavy pre anglické lode a v Paríži signalizovali, že Prusko hrá na dve strany. V Prusku prepukli silné proti francúzske nálady a hystérie, že Prusko je najsilnejším štátom a porazí Napoleona v krátkom čase. Iniciátorom týchto povier bola kráľovná Luisa, manželka Fridricha Wilhelma III. Prusko uviedlo vojská do stavu pohotovosti a hovorilo sa o tradíciách z dôb Fridricha Veľkého. Pruskí dôstojníci sa správali povýšenecky, keď si brúsili šable o schody francúzskeho veľvyslanectva. Do Paríža prišiel pruský veľvyslanec a dal pruskému veľvyslancovi v Paríži Luccchesinimu ultimatívnu nôtu a ten ju posunul Talleyrandovi, ten šiel za Napoleonom, dal si predvolať Luccchesiniho, uvádzalo sa tam (2. októbra 1806), aby Francúzsko vyprázdnilo nemecké územie, stiahlo armády za Rýn. Prusko žiadalo odpoveď do 8. októbra. (Bolo to nemožné za taký krátky čas. Napoleon odmietol ultimátum a začal ťaženie proti Prusku. Vetou: "Tak chcete tú vojnu, alebo nechcete." z úst Napoleona a po súhlase Pruska vypukla vojna. Napoleon sústredil najschopnejších maršálov a generálov. Sily boli vyrovnané asi 160 000 vojakov na každej strane. Napoleon zaútočil na Prusko a 14. októbra 1806 sa odohrali v jeden deň v 1. hodinu dve krvavé bitky.
 
== Samotné bitky: ==
Napoleon viedol svoje sily na mesto Jena mal 96 000 vojakov. Sily rozložil na pahorku, vľavo bola jazda pod vedením mašála Murata. Na pahorku boli aj maršali Ney, Soult, Lannes a Augereau a Landgrafenberg. Kopec z rána zakrývala hmla. Proti Napoleonovi stál knieža Hohenlohe s 38 000 vojakmi a generál Ruchel so 16 000 vojskom, prišiel na pomoc, ale nebolo to nič platné. Napoleon začal silnú paľbu z diel a rozbil armádu kniežaťa Hohenloheho. Prusi začali utekať smerom k mestu Auerstadte vzdialeného od Jeny 25 km. Tam sa odohrávala v tom čase druhá bitka Francúzsku velil maršal Davout s 26 000 vojakmi a maršál Bernadotte s 15 000 vojakmi. Proti nim stál sám kráľ Fridrich Wilhelm III. so 70 000 vojakmi, nad ktorými velenie prevzal vojvoda Brunšvický (ten v bitke padol). Spojené armády maršálov Davouta a Bernadotteho 41 000 vojakov, rozbili pruskú armádu. Za dve hodiny boli na oboch miestach Prusi definitívne rozbití a utrpeli takú porážku akú dejiny dovtedy nepoznali. Maršál Davout ich prenasledoval v Pruskej armáde prepukla panika. Napoleon poslal maršálov, aby obsadzovali pruské prístavy. Maršál Ney sa blížil s 12 000 vojakmi k pevnosti Matterburg a 26 000 pruských vojakov sa vzdalo Padla pevnosť Lubeck, kde kapituloval slávny maršál Blucher, donútil ho maršál Lannes, padli pevnosti Gdansk a Štetín. Pruský kráľ posielal vyslancov a chcel prímerie, Napoleon to odmietol a povedal "Nech si vypijú kalich až do dna". 26. októbra 1806 maršál Davout vstúpil do Berlína, ten sa vzdal a 27. októbra doňho vstúpil aj Napoleon. 19. novembra maršál Davout obsadil Hamburg, anglické lode museli ujsť. 21. novembra Napoleon vydal dekréty o Kontinentálnej blokáde.
Výsledok bitiek:
== Výsledok bitiek: ==
T.j. Francúzi obsadili všetky prístavy v severnom Nemecku, severnej Itálii, Neapoli, Španielsku, Holandsku, Portugalsku, a v Rakúsku - formálne. Bola namierená proti Anglicku, aby sa jeho výrobky nedostali na Európsky trh. Pridalo sa Dánsko a Švédsko, ostalo len Rusko, zámorie bolo vo vojne. Spôsobila hospodársku krízu Anglicka, vysoká nezamestnanosť, prebytok tovarov, nízke zisky anglických podnikov. Anglicko sa hospodársky nezrútilo, malo silné vojenské námorníctvo. Bola to odpoveď Napoleona na politiku Anglicka, keď Angličania blokovali francúzske prístavy. Katastrofa stála Prusko asi polovicu armády a zmenšenie jeho územia o polovicu. Francúzske vojská ostali na nemeckom území a v Prusku. Táto katastrofa povzbudila Poliakov a od 26. novembra Francúzi postupovali na územie Poľska proti Rusku, lebo cár poslal armádu na pomoc Pruska, vojna pokračovala ďalej.