Delostrelecký granát: Rozdiel medzi revíziami

'''Delostrelecký granát''' je druh [[munícia|munície]], ktorá je naplnenýnaplnená [[výbušnina|výbušnou]] alebo [[bojové otravné látky|chemickou látkou]], prípadne aj účinnou látkou. Je určený na streľbu na veľké vzdialenosti, pričom efektívne ničí živú silu, techniku aj budovy nepriateľa. Dá sa využiť aj na vytvorenie [[dymová clona|dymovej clony]], osvetlenie terénu alebo na rozhadzovanie propagačných letákov.

[[Kaliber|Kalibr]] delostreleckých granátov môže byť rôzny. Najmenšie delostrelecké granáty majú kaliber {{mm|20|m}}, používajú sa v malokalibrových automatických kanónoch, napríklad leteckých a protilietadlových. Dosiaľ najväčší prakticky použitý delostrelecký granát mal kaliber 802 milimetrov. Strieľalo ho nemecké železničné [[delo]] z [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], [[Schwerer Gustav]].

Delom s najväčším kalibrom vôbec bol Malletov mažiar kalibru {{mm|914|m}} (36 palcov) vyrobený v roku 1857, slávne kremelskékremeľské delo "[[Car-puška]]" z roku 1586 má kaliber {{mm|890|m}} (35 palcov) – ani jedno nebolo skutočne použité v boji.

Skladá sa z náplne výbušniny, ktorá je umiestnená v oceľovom tele granátu, a zapalovačuzapaľovača. Po aktivovaní zapalovačuzapaľovača výbušnina exploduje, pričom roztrhá telo granátu na kusy, ktoré sú veľkou rýchlosťou rozmetané do okolia. V závislosti od typu zapalovačuzapaľovača môže granát explodovať pred dopadom na prekážku, pri dopade na povrch alebo nejaký čas po dopade. Pri výbuchu pred dopadom je granát odpálený spravidla časovým alebo nekontaktným zapalovačomzapaľovačom a jeho účinok je predovšetkým trieštivý – na živú silu a techniku pôsobí predovšetkým črepinami. Pri výbuchu pri dopade je granát odpálený ešte pred vniknutím do prekážky /terénu a pôsobí predovšetkým črepinami. Pri výbuchu po dopade sa granát zaborí do prekážky (do terénu) a je odpálený podľa nastavenia zapalovačuzapaľovača v hĺbke niekoľko centimetrov až metrov – jeho účinok je predovšetkým trhavý – na cieľ pôsobí predovšetkým tlaková vlna výbuchu náplne trhaviny. V minulosti boli trieštivé a trhavé granátgranáty rozdielnych konštrukcií, trieštivý mal obvykle hrubšie steny, aby vytvoril viac črepín a trhavý mal steny tenšie, aby sa do neho vošlo viac trhaviny. V súčasnosti sa používa rovnaké telo a voľba hlavného účinku je daná výberom alebo i len nastavením zapalovačuzapaľovača.

* '''HESH granát''' (skratka z angl. ''High Explosive Squash Head''; po slovensky ''granát s výtržným účinkom a plastickou hlavou''), ktorý sa skladá z tenkého plášťa, pod ktorým je umiestnená [[plastická trhavina]] a dnového zapalovačazapaľovača. Plastická trhavina po náraze na objekt vytvorí "placku", ktorá je iniciovaná dnovým zapalovačomzapaľovačom – detonačná vlna vo výbušnine sa pohybuje proti pancieru a vytvára v ňom intenzívnu [[rázová vlna|rázovú vlnu]]. Napätia v materiále pancierupanciera potom na zadnej / vnútornej strane pancierupanciera spôsobia vytrhnutie miskovitého kusu pancierupanciera, ktorý ničí vnútorné vybavenie a posádku tanku. Proti moderným viacvrstvým pancierom je tento typ munície málo účinný, a tak sa používa najmä proti betónovým bunkrom a pod.

* '''APDS''' (skratka z angl. ''Armour-Piercing, Discarding Sabot''; po slovensky ''protipancierový podkalibrový s oddeliteľnými vodiacimi časťami''), Aby mohol byť vystrelený z dela, okolo strely menšieho kalibru ako kaliber dela sa nachádzajú vodiace časti tzv. sabot, ktoré vyplnia hlaveň dela – vodiace časti sa po výstrele a opustení hlavne oddelia od strely. Priebojné jadro strely je zvyčajne vyrobené z veľmi tvrdých a ťažkých materiálov, ako [[volfrám]] alebo karbid volframuvolfrámu.

Strely APDS a APFSDS však nesplňujúnespĺňajú definíciu delostreleckého granátu (alebo granátu ako munície) – neobsahujú výbušnú alebo inú funkčnú náplň.

Kazetový delostrelecký granát slúži na dorpavudopravu submunície. Vo vnútri granátu sa môže byť uložených niekoľko menších granátov, s črepinovým alebo protipancierovým účinkom, ktoré sú z tela granátu vymetené vo vypočítanom bode dráhy na povel časového alebo približovacieho zapalovačazapaľovača. Zasiahnutá oblasť je tak podstatne väčšia ako pri použití trieštivého granátu. Kazetový delostrelecký granát sa využíva aj k rýchlemu, efektívnemu a neočakávanému [[mína (výbušná nálož)|zamínovaniu]] priestoru pred postupujúcim nepriateľom. Najmä z tohto dôvodu bolo používanie tohto typu munície zakázané v roku [[1997]] dohodou o zákaze protipechotných mín v [[Ottawa|Ottawe]].

Šrapnel je druh delostreleckého granátu, ktorý obsahuje malú výmetnú alebo trhavú náplň, vopred pripravené účinné telesá a časový zapalovačzapaľovač. Na vypočítanom mieste dráhy časový zapalovačzapaľovač odpáli náplň a tá vymetie účinné telesá z tela granátu smerom dopredu. Účinné telesá potom ničia živú silu a techniku na veľkom území. Účinné telesá môžu mať tvar gulí, kociek, valčekov alebo ihiel a jeden granát ich môže obsahovať niekoľko desiatok až niekoľko tisíc. <br>

Kartáč (z fran. cartouche – krabička) bol pôvodne jednoduchý papierový alebo plechový obal obsahujúci niekoľko desiatok gulí. Používal sa na priamu obranu palebných postavení delostrelectva proti útoku pechoty alebo jazdy. V tejto podobe sa používa i dnes, napríklad aj v tanku Abrams pri boji v meste. Ako kartáč sa používa aj šrapnelový delostrelecký granát so zapalovačomzapaľovačom nastaveným na najmenšie možné neskorenie – účinné telesá sú vymetené len pár metrov od konca hlavne dela.