Bitka pri Eylau: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Pelex premiestnil stránku Bitka pri Jílovém na Bitka pri Ílovom: nesprávny názov
rozšírenie, podľa en.wiki
Riadok 1:
{{Infobox Bitka |
{{Na úpravu}}
|konflikt=Bitka pri Ílovom
{{Bez zdroja}}
|súčasť=[[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]]
'''Bitka pri Jílovém''' bola jednou z najkrvavejších bitiek napoleonskej armády. Stretla sa v nej rusko-pruská a francúzska armáda. Bitka skončila nerozhodne.
|obrázok= Antoine-Jean Gros - Napoleon on the Battlefield of Eylau - Google Art Project.jpg
|text k obr= Napoleon počas bitky pri Ílovom.
|dátum= [[7. február|7.]]-[[8. február]] [[1807]]
|miesto= [[Preußisch Eylau]], [[Východné Prusko,]], dnes [[Bagrationovsk]], [[Rusko]]
|casus=
|územie=
|výsledok= francúzske taktické víťazstvo<br />bitka zo strategického hľadiska nerozhodná
|protivník1= [[Prvé cisárstvo (Francúzsko)|Francúzsko]]
|protivník2= [[Ruská ríša|Rusko]]<br />[[Prusko]]
|velitel1= [[Napoleon Bonaparte]]
|velitel2= gen. [[Levin August Gottlieb Theophil von Bennigsen|von Bennigsen]]<br />gen. [[Anton Wilhelm von L'Estocq|von L'Estocq]]
|sila1= 75 000 mužov<br />Napoleón: 45 000<br />Ney: 14 500<br />Davout: 15 000<br />200 kanónov
|sila2= 76 000 mužov<br />Benningsen: 67 000 Rusov<br />L'Estocq: 9 000 Prusov<br />460 kanónov
|straty1=10 000 - 25 000 padlých
|straty2=20 000 - 26 000 padlých<br />3000 zajatých
}}
'''Bitka pri Ílovom''' alebo '''bitka pri Eylau''' bola ozbrojeným stretnutím medzi [[Grande Armée|armádou]] [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparta]] a ruskou armádou pod vedením grófa [[Levin August Gottlieb Theophil von Bennigsen|von Bennigsena]], ktorá sa uskutočnila 7. a [[8. február]]a [[1807]] pri meste [[Preußisch Eylau]] vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]], dnešný [[Bagrationovsk]] v Kaliningradskej oblasti [[Ruská federácia|Ruskej federácie]]. Bitka skončila nerozhodne, ťažkými stratami na oboch stranách. Bola jednou z najkrvavejších bitiek [[napoleonské vojny|napoleonských vojen]].
 
== Predohra bitky ==
Po víťazstve nad [[Prusko|Pruskom]] postupoval [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] ďalej na východ na územie [[Poľsko|Poľska]], ktoré bolo obsadené Pruskom a [[Rusko|Ruskom]]. Keďže [[cár]] poslal armádu na pomoc Prusku, vojna pokračovala ďalej. [[1. január|1. januára]] [[1807]] Napoleon vstúpil do [[Varšava|Varšavy]], kde prijal poľské obyvateľstvo, mal totiž podporu Poliakov. Poľsko vytvorilo armádu, velil jej [[Dambrowski]], neskôr [[Jozef Poniatowski]]. Bola to regulárna armáda. Napoleon vytvoril veľkokniežatsvo Varšavské. V ruskom zábore prebiehali boje medzi francúzskou a ruskou armádou. Napoleon tu mal románik s Máriou Waleskou, mal s ňou syna Alexandra, neskor sa vydal za D'ornana. Zomrela v roku [[1817]]. Rusko postupovalo na [[Francúzsko]] a utrpelo niekoľko porážok. Rusko viedol generál Benningsen, začal ustupovať na sever. 7. - 8. februára 1807 sa odohrala bitka pri [[Jílové|Jílovém]]. Ide o pruské Jílové. Napoleon tu v dvojdňovej bitke porazil generála Bennigsena aj keď niektorí tvrdia, že bitka bola nerozhodná.
 
[[Prusko]] spolu so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Rusko]]m sa znovu postavili proti Napoleonovi a vytvorili tzv. štvrtú koalíciu. Po víťazstve nad Pruskom v [[bitka pri Jene|bitkách pri Jene]] a [[bitka pri Auerstädte|Auerstädte]] postupoval [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] ďalej na východ, obsadil [[Berlín]] a prenikol na územie [[Poľsko|Poľska]], ktoré bolo obsadené Pruskom a [[Rusko|Ruskom]]. [[1. január]]a [[1807]] Napoleon vstúpil do [[Varšava|Varšavy]], kde ho ako osloboditeľa prijalo poľské obyvateľstvo. Poľsko vytvorilo armádu, ktorej velil Dambrowski, neskôr [[Jozef Poniatowski]]. Napoleon vytvoril [[Varšavské veľkokniežatsvo]].
== Samotná bitka ==
 
Sily boli vyrovnané, generál Benningsem mal 60 000 vojakov, Napoleon tiež 60 000, toho časť jazdy, ktorej velil maršál Murat. Francúzi zaujali strategicky veľmi dobré miesto na kopci a za kopcom vyčkával Murat s jazdou, ruská armáda bola pod kopcom a snažila sa útočiť na kopec, proti Francúzom. V rozhodnej chvíli spoza kopca prišil maršál Murat zaútočil z boku, prerazil ruské vojsko, to už prehralo a začalo utekať. Rusi stratili 30 000 vojakov, Francúzske straty boli podstatne nižšie.
V januári [[Levin August Gottlieb Theophil von Bennigsen|von Bennigsenove]] ruské jednotky prenikli do Východného Pruska, porazili VI. zbor maršala [[Michel Ney|Neya]] a postupovali smerom na západ. Stretli sa pri tom v [[bitka pri Mohrungene|bitke pri Mohrungene]] s I. zborom maršala [[Jean-Baptiste Bernadotte|Bernadotta]], ktorému sa však podarilo ustúpiť. Napoleon na to zareagoval útokom na sever, čím chcel Rusom odrezať ústupovú cestu. Ruské kozácke jednotky však získali Napoleonov písomný rozkaz a von Benningsen preto rýchlo zareagoval ústupom k severovýchodu, aby sa vyhol [[obkľúčenie|obkľúčeniu]]. Francúzi prenasledovali Ruské sily niekoľko dní a nakoniec na ne narazili pri obci [[Eylau]] (Ílové).
 
== Bitka ==
=== Prvý deň ===
7. februára okolo 14:00 francúzske jednotky IV. zboru maršala [[Jean-de-Dieu Soult|Saluta]] a jazdectva maršala [[Joachim Murat|Murata]] dorazili k Eylau. Výšinu pred mestom sa na vyvýšenine bránili zadné voje generála [[Piotr Ivanovič Bagration|Bagrationa]], ktoré mali rozkaz klásť tvrdý odpor aby získali čas pre presun ruského ťažkého delostrelectva, ktoré malo zaujať pozície za mestom. Prvý francúzsky útok ruské jednotky odrazili. Popoludní boli francúzske sily posilnené o zbor maršala [[Pierre Augereau|Augereaua]] a cisársku gardu, takže ich počet presiahol 45 000 mužov. Bagration takejto presile nemohol dlho odolávať a preto sa jeho vojská začali organizovane sťahovať k hlavným silám ruskej armády kryté vojskom generála [[Michael Andreas Barclay de Tolly|Barclaya de Tolly]]. Francúzske vojská, ktoré potrebovali útočisko v chladnom počasí prenikli z dvoch smerov do Eylau. Boj o mesto eskaloval a trval do neskorej noci. V boji obe strany stratili asi 4000 mužov. Ranený bol aj Barclay de Tolly. Mesto nakoniec Francúzi obsadili ale väčšina ich vojska sa v ňom aj tak neohriala a nocovala v chlade bez prístrešia, rovnako ako Rusi.
 
=== Druhý deň ===
Bennigsen mal v poli 67 000 mužov a 400 diel. Francúzi mali na bojisku len 49 000 mužov a 300 diel. V priebehu dňa však obe strany počítali s príchodom posíl. Rusov mal posíliť oddiel 9000 Prusov pod vedením generála [[Anton Wilhelm von L'Estocq|von L'Estocq]]. Napoleonovi mal prísť na pomoc III. zbor maršala [[Louis-Nicolas Davout|Davouta]] o sile asi 15 000 mužov a VI. zbor maršala [[Michel Ney|Neya]] o sile asi 14 000 mužov. Napoleon tak disponoval celkom asi 74 000 mužmi.
 
8. februára od rána intenzívne snežilo. Obe vojská obsadili vedľa seba stojace rovnobežné pahorky. Francúzi podnikali prieskum bojom aby zistili silu ruských pozícii. Benningsen, ktorý sa obával, že zistia oslabenie jeho pravého krídla preto nariadil spustiť paľbu delostrelectvu, čím fakticky začal bitku. Napoleon najprv očakával, že ruské jednotky budú ďalej ustupovať a nepustia sa do boja. Ruskú aktivitu na svojom ľavom krídle považoval za prípravu k útoku na Eylau. Zaútočil preto stred a ľavé krídlo ruskej zostavy vľavo so VII. zborom Augereaua a Saint-Hilaireovou divíziou Saloutovho IV. zboru vpravo. Útok však zmaril fakt, že Augereau bol chorý a sotva sa držal v sedle koňa a silné sneženie, ktoré spôsobilo, že jednotky nepostupovali správnym smerom ale udreli na dotyk pravého ruského krídla a centra zostavy v oblasti 70 delovej ruskej delostreleckej batérie. V zlom počasí sa naviac Augereauove jednotky dostali do paľby vlastného delostrelectva. Saint-Hilairova divízia útočila správnym smerom, ale bola príliš slabá na to aby prerazila. Augereauov zbor utrpel ťažké straty a bol nútený ustupovať pred ruskými protiútokmi. Napoleón, ktorý v Eylau sledoval bitku z pozorovateľne v kostolnej veži sa pri ruskom protiútoku takmer dostal do zajatia. Situáciu zachránil protiútok Cisárskej gardy a Bruyèrovho jazdectva, ktoré vpadli do tyla ruského protiútoku a prinútili nepriateľa k ústupu.
 
Stred francúzskej zostavy bol po týchto bojoch v neporiadku a v prípade ďalších útokov bol vystavený veľkému nebezpečenstvu. Napoleón preto nariadil protiútok jedinej bojmi neoslabenej jednotky, ktorá mu zostala - Muratovho jazdeckého zboru o sile asi 11 000 mužov. Tie doplnil aj jednotkami gardy.
 
Útok najprv rozbil zvyšky ruských pechotných jednotiek útočiacich na Eylau a následne sa rozdelil. [[Dragún]]i generála [[Emmanuel de Grouchy|Grouchyho]] tvoriaci pravé krídlo útoku napadli najprv ruské jazdectvo útočiace na Saint-Hilairove jednotky a rozohnali ho. Ku dragúnom sa následne pripojila divízia [[kyrysník]]ov generála [[Jean-Joseph Ange d'Hautpoul|d'Hautpoul]]. Rusi následne protiútokom jazdectva zastavili útok dragúnov, ale d'Hautpoulovi kyrysníci sa prebojovali cez ruskú zostavu, prenikli až do delostreleckých postavení, kde zlikvidovali obsluhy kanónov a pobili aj pechotu, ktorá sa im postavila. Ich útok zastavili až ďalšie privolané posily. Následne došlo k druhému útoku francúzskych dragúnov s podporou gardového jazdectva. Aj tento útok prenikol prvou aj druhou líniou ruskej pechoty a znížil tlak na ťažko skúšané jednotky Augereaua, Saint-Hilaira a Soulta, zamestnávajúc Rusov dostatočne dlho na to aby sa mohol rozvinúť prichádzajúci [[Louis-Nicolas Davout|Davoutov]] zbor.
 
Napriek neporiadku, ktorý nastal v strede ruskej zostavy Napoleón nenasadil gardové zálohy, očakával totiž ešte stále príchod pruských jednotiek L'Estocqa. V priebehu popoludnia sa Soult, Augereau a Murat stále držali vo svojich pozíciách, zatiaľ čo Davout, s podporou Saint-Hilaira postupne zatláčal ruské ľavé krídlo, ktoré nakoniec zvieralo pravý uhol s postaveniami v strede ruskej zostavy. Okolo pol štvrtej už situácia vyzerala tak, že ruská zostava sa začne rozpadávať, pretože jej ľavé krídlo bolo prinútené k ústupu. Medzitým Benningsen osobne súril Prusov L'Estocqa a [[Gerhard von Scharnhorst|von Scharnhorsta]] k rýchlemu presunu na bojisko. Tí cestou zbierali aj roztrúsené ruské oddiely aby posilnili svoje preriedené rady, keďže v predošlých bojoch s Neyom stratili asi tretinu svojich mužov. Okolo 16. hodiny pruské jednotky, skutočne dorazili na bojisko a prešli do protiútoku na Davoutovom nechránenom pravom krídle. V nasledujúcich troch hodinách bol Davoutov útok zastavený a prinútený ustupovať k dedinám Kutschitten a Anklappen. Davout nakoniec v rýchlosti zorganizoval obranu na pahorkoch Klein Sausgarten a jeho delostrelectvo prinútilo Prusov ustúpiť do lesov. Po zotmení obe strany premohlo vyčerpanie a boje na ruskom ľavom krídle sa zastavili.
 
V podvečer okolo 19. hodiny začali na bojisko prichádzať Neyove jednotky, ktoré spomalili boje s L'Estocqovým zadným vojom. Neyov zbor bol okamžite vrhnutý aby obchvátil ruské pravé krídlo. Benningsen však odpovedal protiútokom a ostré boje trvali až do 22. hodiny. Po porade so svojimi generálmi, ktorí mu odporúčali pokračovať v boji aj nesledujúci deň, Benningsen nariadil o 23. hodine ústup. Ruské jednotky pri ňom kryli oddiely kozákov. Vyčerpané francúzske jednotky si tichý ústup Rusov až do tretej ráno ani nevšimli. Na ich prenasledovanie však nemohli ani pomyslieť.
 
== Výsledok ==
Bitka prelomila mýtus o Napoleónovej neporaziteľnosti. Po 14 hodinovej bitke nevybojovala ani jedna zo strán jasné víťazstvo. Francúzi síce získali kontrolu nad bojiskom, ale bolo to len bojisko zaviate snehom a pokryté tisíckami mŕtvych tiel. Nepodarilo sa im zničiť nepriateľa, ktorý v noci ustúpil. Obe strany však utrpeli ťažké straty. Odhady ruských strát sa pohybujú medzi 15 až 20 000 mŕtvych a ranených a 3000 zajatých. Stratených bolo aj 23 kanónov a 16 zástav. Francúzi prišli v boji o 10 až 15 000 mužov a 5 zástav (orlov). Niektoré zdroje uvádzajú, že ich straty sa mohli vyšplhať až na 25 000 padlých. Bol to maršal Ney, ktorý ráno 9. februára po bitke prechádzal bojisko na koni a konštatoval: „Aký masaker! A bez výsledku.“ Až [[Bitka pri Friedlante|bitka pri Friedlande]] [[14. jún]]a [[1807]] prinútila ruského cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]] uzavrieť mier v [[Sovietsk|Tilsite]].
 
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Battle of Eylau|603806300}}
 
[[Kategória:Bitky v napoleonských vojnách]]
== Situácia po bitke ==
[[Kategória:Bitky v Rusku]]
Nakoľko Rusi prehrali začali utekať, Francúzi ich prenasledovali a rozhodnej bitke došlo [[14. jún|14. júna]] [[1807]] pri [[Bitka pri Friedlante|Friedlante]].