Spor o univerzálie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: - →  –  (2)
Pravopis v slove umierneného realizmu. umierneného realizmus -> umierneného realizmu
Riadok 7:
Tí, ktorí na otázku, či sú univerzálie reálne, odpovedali kladne, nazývajú sa realisti ([[latinčina|lat.]] res – vec). Realisti boli dokonca naklonení vyhlasovať pojmy, univerzálie, idey za reálnejšie než jednotlivé veci. Tvrdili, že univerzálie sú pred vecami, pričom sa často odvolávali na [[Platon|Platónovu]] náuku o [[idea|ideách]] ako pravom bytí a vzore všetkých vecí. Predstavitelia opačnej pozície sa nazývali nominalisti (lat. nomen – meno). Podľa nominalistov reálne jestvujú len jednotlivé znaky, ktoré sú našimi výtvormi.
 
Napriek viacerým pokusom o riešenie sa spor medzi realistami a nominalistami tiahne celým [[stredovek]]om, pričom na konci prevládnu nominalistické koncepcie ([[John Duns Scotus]], [[William Occam]]). V obidvoch táboroch nájdeme okrem krajných pozícií aj predstaviteľov umiernených koncepcií. Napríklad najvýznamnejší scholastický filozof [[Tomáš Akvinský]] bol stúpencom [[umiernený stredoveký realizmus|umierneného realizmusrealizmu]].
 
Aj [[novoveká filozofia]] a [[súčasná filozofia]] sa vracia k tomuto sporu, pretože v jeho pozadí je stále aktuálny problém vzťahu [[všeobecné]]ho a [[jednotlivé]]ho. Otázku, či všeobecným pojmom zodpovedá nejeká realita, alebo ide len o umelé, konvenčne prijaté znaky, si filozofi kladú dodnes. Spolu s nimi si ju kladú aj logici, matematici, psychológovia a jazykovedci. Nastolením problému reality univerzálií sa [[stredoveká filozofia]] obracia aj k dnešnej filozofii a [[súčasná veda|súčasnej vede]].