|
== Anton Noska ==
[[Súbor:Berlin Wall Potsdamer Platz November 1975 looking east.jpg|thumb|Berlínsky múr]]
Anton,prezývaný Tóno je jednou z najvýznamnejších osobností Česko-Slovenskej republiky.Má za sebou slhé roky praxe a veľa žien.Miluje 69 a podľa jeho bývalých ho má iba 13 cm.Chvílu bol preorientovaný aj na mužov.Jeho bývalý Boris Zuzelka to má rád na tvrdo.Adoptovali si spolu dieťa ktoré zostalo v opatere Borisovej babky.
'''Berlínsky múr''' bol najznámejším symbolom [[studená vojna|studenej vojny]] a rozdelenia [[Berlín]]a, [[Nemecko|Nemecka]] a celej [[Európa|Európy]]. Rozdeľoval od [[13. august]]a [[1961]] do [[9. november|9. novembra]] [[1989]] mesto Berlín na východnú časť patriacu do východoeurópskeho, socialistického bloku a západnú časť patriacu do západoeurópskeho, demokratického bloku.
== Pozadiené projekty ==
Po skončení vojny bolo Nemecko na základe [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencie]] rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto [[Berlín]] rozdelené do štyroch sektorov. Postupne dochádzalo k zvyšovaniu napätia medzi mocenskými blokmi:
* [[23. jún]] [[1948]] – došlo k [[Berlínska blokáda|blokáde západných sektorov Berlína]], trvajúcej takmer jeden rok – do [[12. máj]]a [[1949]]
* [[23. máj]] [[1949]] – na území západných okupačných zón bola založená [[Nemecká spolková republika]] (NSR)
* [[7. október]] 1949 – ako reakcia na vyhlásenie NSR bola na území sovietskej okupačnej zóny založená [[Nemecká demokratická republika]] (NDR), sovietsky sektor Berlína sa stal jej hlavným mestom.
Týmito udalosťami bolo rozdelenie mesta fixované politicky. Veľký význam pre vybudovanie berlínskeho múru hrala skutočnosť, že od roku 1949 do [[1961]] územie NDR opustili takmer tri milióny obyvateľov, z veľkej časti odborníci s dobrým vzdelaním. Väčšina z nich sa rozhodla opustiť NDR cez Berlín, kde hranica prebiehala stredom mesta a nebola tak kontrolovateľná.
== Stavba múru ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-88832-0004, Berlin, Mauerbau, Friedrichstraße.jpg|thumb|Priechod na Friedrichstraße]]
Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností vykonať opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. Ešte [[15. jún]]a [[1961]] dementoval [[Walter Ulbricht]] na svojej tlačovej konferencii akékoľvek úmysly hranicu v Berlíne uzavrieť. K rozhodnutiu došlo zrejme na stretnutí najvyšších predstaviteľov [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] v [[Moskva|Moskve]] [[3. august|3.]] až [[5. august]]a 1961 po konzultáciách so sovietskym vedením. Dňa [[11. august]]a 1961 schválila ľudová komora NDR moskovské uznesenia a [[12. august]]a 1961 prijala ministerská rada NDR uznesenie o nasadení ozbrojených síl krajiny na hraniciach v Berlíne a o ich uzatvorení. Západné informačné služby boli síce informované o týchto úmysloch, boli však prekvapené ich rýchlym uskutočnením.
V noci z [[12. august]]a na [[13. august]]a 1961 obsadili ozbrojené sily NDR (armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií) hranice k [[Západný Berlín|Západnému Berlínu]] a prerušili spojenie medzi východným a Západným Berlínom. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch došlo k vybudovaniu opevnení hraníc medzi NDR a SRN, čo upevnilo nepriepustnosť hraníc medzi štátmi [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] a okolitými štátmi. Tieto hranice sa aj z toho dôvodu označujú ako „[[železná opona]]“.
Múr mal celkovú dĺžku 165 km (45 km ako hranica medzi Západným a Východným Berlínom a 120 km medzi Západným Berlínom a Brandenburgskom).
== Ďalší vývoj ==
[[Súbor:Berlinermauer.jpg|thumb|Berlínsky múr s "pásmom smrti", pohľad zo západnej časti]]
Aj po vybudovaní múru dochádzalo na hranici k dramatickým pokusom o útek. Na miestach, kde múr ešte nebol dostatočne vysoký alebo chránený, respektíve v domoch, ktoré stáli priamo pri múre a kde ešte neboli zabetónované okná, sa stovkám občanov podaril útek do západných sektorov, často s nasadením vlastného života.
Povel k použitiu strelnej zbrane síce existuje už od prvého dňa, k ich nasadeniu však došlo až niekoľko dní neskôr. K prvému známemu prípadu zastrelenia utečenca došlo [[24. august]]a 1961, k poslednému [[6. február]]a [[1989]].
Počas 28-ročnej existencie Berlínskeho múru tu pri pokuse o útek zomrelo najmenej 238 občanov, často aj v dôsledku vykrvácania, pretože východonemecká pohraničná stráž nechala zranených niekoľko hodín v oblasti strážnych pásov bez pomoci ležať. Podľa dnešných odhadov bolo za nepovolené opustenie republiky alebo pokus o útek (§ 213 trestného zákonníka NDR) odsúdených okolo 75 000 občanov s trestami odňatia slobody do dvoch rokov (v ťažších prípadoch do päť rokov).
[[Súbor:Kennedy in Berlin.jpg|thumb|[[JFK|Kennedy]] pri múre v roku [[1963]]]]
Pamätná je návšteva prezidenta USA [[John Fitzgerald Kennedy|J. F. Kennedyho]] pri múre v roku [[1963]], ktorý svoju reč ukončil nemecky prednesenou vetou „Ich bin ein Berliner!“ („Som Berlínčan!“).
== Pád Berlínskeho múru ==
[[12. jún]]a [[1987]] americký prezident [[Ronald Reagan]] pred [[Brandenburská brána|Brandenburskou bránou]] v západnom Berlíne vyhlásil: ''„Mr. Gorbachev, tear down this wall.“'' (''Pán [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]], zbúrajte tento múr''). Analytici komentovali jeho vyhlásenie v tej dobe ako zbožné želanie, vzdialené od reality.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-1111-003, Berlin, Grenzübergang Eberswalder Straße.jpg|thumb|Jedno z miest pádu múru v roku [[1989]]]]
Pád Berlínskeho múru [[9. november|9. novembra]] [[1989]] sa však odohral rovnako prekvapujúco rýchlo ako jeho stavba. V posledných dňoch svojej existencie sa východonemecké stranícke vedenie zaoberalo diskusiami o nutných zmenách, okrem iných aj diskusiou o hraniciach. Na tlačovej konferencii 9. novembra 1989, prenášanej televíziou, prečítal člen politického byra, [[Günter Schabowski]], krátko pred siedmou hodinou večer akoby mimochodom zo svojich poznámok uznesenie ministerskej rady, podľa ktorého sú cesty aj do západného zahraničia povolené a môžu sa uskutočniť cez všetky pohraničné prechody. Na otázku, od kedy toto uznesenie vstupuje do platnosti, odpovedá Schabowski, podľa môjho názoru „ihneď“.
== Múr dnes ==
[[Súbor:Di05.jpg|thumb|Zvyšok múru, rok 2003]]
[[Súbor:Berlin Wall Trabant grafitti.jpg|náhľad|Trabant, symbol NDR ako [[grafitti]] na Berlínskom múre. Poznávacia značka nesie dátum pádu múru]]
O histórii múru sa možno dozvedieť aj v múzeu ''Dom na [[Checkpoint Charlie]]'' (Haus am Checkpoint Charlie), (nachádza sa na bývalom prechode Checkpoint Charlie).
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Berlin_Wall}}
| 