Americká vojna za nezávislosť: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Reverted 1 edit by 85.237.239.244 (talk): Content removed. (TW) |
|||
Riadok 1:
{{Infobox Bitka
|Stretnutie= '''Americká vojna za nezávislosť'''
|konflikt= Americká vojna za nezávislosť
|obrázok= American Revolutionary War collage.jpg
|text k obr= Bitka o Bunker Hill, Smrť Montgomeryho v Quebecu, Námorná bitka pri Myse sv. Vincenta, Bitka pri Cowpense
|dátum= [[1775]] – [[1783]]
|miesto= Severná Amerika ([[trinásť kolónií]], neskôr [[Spojené štáty americké|USA]])
|casus= [[Americká revolúcia]], vyhlásenie [[Deklarácia nezávislosti Spojených štátov|nezávislosti]] Spojených štátov amerických
|územie= [[Britské impérium|Británia]] uznala nezávislosť [[Spojené štáty|USA]]
|výsledok= [[Versaillský mier (1783)|Parížska zmluva (1783)]], nezávislosť [[Spojené štáty americké|USA]]
|protivník1 = [[Súbor:Grand Union Flag.svg|22px|border]] [[Spojené štáty americké|USA]]<br />[[Súbor:Pavillon royal de France.svg|22px|border]] [[Francúzsko]]<br />[[Súbor:Bandera_de_España_1760-1785.svg|22px|border]][[Španielsko]]<br /> [[Súbor:Prinsenvlag.svg|22px|border]][[Holandsko]]
|protivník2 = [[Súbor:Union_flag_1606_(Kings_Colors).svg|22px|border]] [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Veľká Británia]] <br /> [[Súbor:Union_flag_1606_(Kings_Colors).svg|22px|border]] [[Lojalisti (Americká revolúcia)|Lojalisti]] <br /> [[Súbor:Flag_of_the_Iroquois_Confederacy.svg|22px|border]] [[Irokézi]]
|velitel1= [[Súbor:Grand Union Flag.svg|22px|border]] [[George Washington]] <br />[[Súbor:Pavillon royal de France.svg|22px|border]][[Gilbert du Motier, markíz de La Fayette|Gilbert de La Fayette]] <br />[[Súbor:Grand Union Flag.svg|22px|border]][[Tadeusz Kościuszko]]
|velitel2= [[Súbor:Union_flag_1606_(Kings_Colors).svg|22px|border]] [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]] <br />[[Súbor:Union_flag_1606_(Kings_Colors).svg|22px|border]] [[Charles Cornwallis|Lord Cornwallis]] {[[Vojnový zajatec|VZ]]}
|sila1= 27 000 kolonistov, 13 500 Francúzov, 8 000 Španielov, milície ([[domobrana]])
|sila2= 12 500 britských vojakov, 5 200 záložných vojakov, 10 765 nemeckých posíl, 5 000 členov lojalistov
|straty1= ~25 000 Američanov, 10 000 Francúzov, 5 000 Španielov a 500 Holanďanov
|straty2= ~27 294
|}}
[[Súbor:Washington_Crossing_the_Delaware_by_Emanuel_Leutze,_MMA-NYC,_1851.jpg|náhľad|vpravo|George Washington s posádkou prechádza cez rieku Delaware]]
'''Americká vojna za nezávislosť''' alebo '''Americká revolúcia''' alebo '''Boj amerických osád/kolónií za nezávislosť''' ({{V jazyku|eng|American Revolutionary War, American War of Independence, American Revolution}}) bola vojna v rokoch [[1775]] – [[1783]] medzi [[Kráľovstvo Veľkej Británie|Kráľovstvom Veľkej Británie]] a [[Trinásť kolónií|13]] [[Kolónia (geopolitika)|kolóniami]] v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Vojna skončila zvrhnutím britskej vlády a založením [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]].
Kľúčovú úlohu v pomoci revolúcii zohralo [[Francúzsko]]: zásobovalo amerických vlastencov financiami a muníciou, organizovalo koalíciu proti Británii, vyslalo loďstvo a námorníctvo, ktoré malo rozhodujúcu rolu vo vojne a nakoniec efektívne ukončilo vojnu pri [[Yorktown]]e. Američania, napriek tomu, že boli ovplyvnení [[Osvietenstvo|osvieteneckými]] filozofmi, boli proti [[Absolutistická monarchia|absolutistickej monarchii]] ako modelu vládnutia a nepokladali francúzsku formu vlády za vzor. V dôsledku francúzskej účasti na oslobodzovacej vojne amerických kolónií a na prvej porážke britskej monarchie, sa o 6 rokov neskôr rozpadla francúzska monarchia, keďže francúzski vojaci, najmä vysoká šľachta (určujúca vplyv v krajine, francúzski generáli Lafayette a Rochambeau – velitelia francúzskych vojsk v USA), priniesli z Ameriky do Francúzska myšlienky zastupiteľskej demokracie, slobody a rovnosti.
Americká revolúcia zahŕňala sled širokých intelektuálnych a sociálnych pohybov, ktoré sa objavili vo včasnej americkej spoločnosti; napríklad nové republikánske ideály, ktoré sa zakorenili v americkom obyvateľstve. V niektorých kolóniách vypukli ostré politické debaty o úlohe demokracie vo vláde.
Obdobie revolúcie sa začalo po roku [[1763]], keď Francúzsko prehralo sedemročnú vojnu (1756 – 1763) a stratilo Kanadu (provincie Quebec a Montreal, ktoré sa ale nikdy nestali anglickými, žilo tam francúzske obyvateľstvo). Prijatím názoru, že kolónie by mali platiť značnú časť výdavkov na ich obranu, Británia uvalila rad daní: 1768 – kolkovné a daň z čaju, cukru, soli a dovážaných potravín, ktoré sa stali nepopulárnymi, pretože kolóniám chýbali volení zástupcovia v britskom parlamente. Veľa kolonistov považovalo zákony za nelegitímne. Po protestoch v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] Británia vyslala do vzbúrených provincií bojové jednotky a Američania mobilizovali milície. Boje vypukli v roku [[1775]]. Hoci lojalistov bolo 15{{--}}20 % obyvateľstva, cez vojnu patrioti kontrolovali 80 – 90 % svojho územia a Británia udržala len niekoľko pobrežných miest. V roku [[1776]] zástupcovia 13 kolónií jednomyseľne odhlasovali prijatie [[Deklarácia nezávislosti|Deklarácie nezávislosti]], ktorá ustanovila [[Spojené štáty americké]]. Američania vytvorili v roku [[1778]] koalíciu s Francúzskom, ktorá vyrovnala vojenské a námorne sily. Francúzske loďstvo porazilo anglické v Karibskom mori, aj pri myse Chesapeake, a vylodilo na americkú pevninu francúzske vojská generála [[Gilbert du Motier, markíz de La Fayette|de La Fayetta]] a generála [[Jean-Baptiste Donatien de Vimeur, markíz de Rochambeau|de Rochambeau]], ktoré sa pripojili k Američanom (generál George Washington, od r. [[1789]] prvý prezident USA). Dve britské armády boli zajaté pri [[Saratoga|Saratoge]] v roku [[1777]] a [[Yorktown]]e v [[1781]], čo viedlo k podpísaniu [[parížsky mier|parížskeho mieru]] v roku [[1783]] a k ústupu britských armád z USA, ktoré sa stali plne nezávislé. USA boli v čase svojho vzniku ohraničené na severe britskou Kanadou, na juhu španielskou Floridou a na západe riekou [[Mississippi (rieka)|Mississippi]].
== Žiadne zdanenie bez zastúpenia ==
Řádek 7 ⟶ 36:
Británia regulovala ekonomiku kolónii cez Námorné Zákony, ktoré zodpovedali zásadám [[merkantilizmus|merkantilizmu]], ktoré hovorili, že všetko z čoho prospieva impérium, je dobré. Rozšírené vyhýbanie sa týmto zákonom bolo dlhý čas tolerované, ale v tomto období boli cez výnosy (Writs of Assistance) tvrdo presadzované. V roku [[1761]] messachusettský právnik [[James Otis]] na súde namietal, že tieto výnosy poškodzujú ústavné práva [[kolonista|kolonistov]]. Prípad prehral, ale [[John Adams]] po výroku súdu napísal: ''„Americká nezávislosť bola vtedy a tam zrodená“''.
V roku [[1762]] Patrik Henry tvrdil v kauze „Parsons“ vo Virgínii (kde legislatíva obišla zákon a kauza bola vetovaná kráľom): ''„Tým že kráľ znemožnil zákon užitočnej povahy, sa z otca ľudu zmenil na tyrana a spochybnil právo poslúchať ho.“''{{chýba citácia}}
== Kolkový zákon spája kolonistov ==
| |||