Vedomie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 78.98.112.84 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex |
|||
Riadok 61:
Vo filozofii sa vedomie spravidla definuje ako najvyššia forma odrazu objektívnej skutočnosti, ktorá je vlastná len [[človek]]u a charakterizovaná tým, že odraz skutočnosti v podobe psychických aktivít sprostredkovaných [[zmyslový orgán|zmyslovými orgánmi]] a [[centrálny nervový systém|centrálnym nervovým systémom]] predchádza praktickej činnosti a dáva jej cieľavedomý ráz.
Význam pojmu sa však mení. Pojem do novovekého slovníka prakticky zaviedol [[René Descartes]], ktorý pojem odčlenil od [[svedomie|svedomia]] a chápal ho ako zastrešujúci pojem pre chápanie, predstavy, pocit, vôľu, pochybnosť a podobne. [[Gottfried Wilhelm Leibniz]] rozlišoval apercepciu („vedomie alebo reflexívne poznanie tohto vnútorného stavu“) a [[percepcia|percepciu]]. [[John Locke]] a [[David Hume]] chápali vedomie ako vedomosť o vnútorných zážitkoch, na rozdiel od Descarta však odmietali myšlienku, že by za vedomím stála [[duša]]. [[Immanuel Kant]] rozlišoval empirické vedomie (celok rôznych predstáv vo vzťahu k „ja“) a transcendentálne vedomie (syntetická apercepcia, sebauvedomovanie). U [[Karl Marx|Karla Marxa]] vedomie označuje všeobecne duchovnú činnosť človeka. Realisti, materialisti, behavioristi a operacionalisti považujú vedomie na rozdiel od napr. Descarta a iných, len za odvodený jav. Napríklad materialisti chápu vedomie ako najvyšší produkt vývoja hmoty
== Názory na vedomie ==
| |||