Bitka pri Jene: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
kat., zmena šabl. - na úpravu
infobox
Riadok 1:
{{Infobox Bitka |
|konflikt= Bitka pri Jene
|súčasť= [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]]
|obrázok= Battaglia di Jena.jpg
|text k obr= Bitka pri Jene na maľbe Johanna Moritza Rugendasa.
|dátum= [[14. október]] [[1806]]
|miesto= [[Jena]], [[Nemecko]]
|casus=
|územie=
|výsledok= francúzske taktické víťazstvo<br />bitka zo strategického hľadiska nerozhodná
|protivník1= [[Prvé cisárstvo (Francúzsko)|Francúzsko]]
|protivník2= [[Prusko]]<br />[[Sasko]]
|velitel1= [[Napoleon Bonaparte]]
|velitel2= princ [[Friedrich Ludwig Hohenlohe|Hohenlohe]
|sila1= 40 000 mužov
|sila2= 60 000 mužov
|straty1= 7500 padlých
|straty2= 25 000 padlých
}}
'''Bitka pri Jene''' bola ozbrojeným stretnutím medzi francúzskymi vojskami [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]] a pruskou armádou generála [[Friedrich Ludwig Hohenlohe|Friedricha Ludwiga Hohenlohe]], ktorá sa odohrala 14. októbra 1806 počas vojen štvrtej koalície. Napoleon si počas bitky myslel, že porazil hlavné pruské vojsko, v skutočnosti ho však toho istého dňa porazil maršal [[Louis-Nicolas Davout|Davout]] v [[bitka pri Auerstedte|bitke pri Auerstedte]]. Obe bitky sa uskutočnili na pravom brehu rieky [[Saale]] v dnešnom Nemecku.
 
{{na úpravu|potreba kompletne prerobiť článok, zlá štylistika, napísané príliš laicky, asi nekvalitný preklad}}
 
== Predohra vojny: ==
Počas tretej proti francúzskej koalície v roku 1805 Prusko bolo neutrálne a stálo bokom, ale zároveň bolo dvojtvárne. V marci 1806 podpísali spojeneckú zmluvu s Francúzskom. Angličania sa dozvedeli o dvojtvárnej politike Fridricha Wilhelma III. Prusko bolo ale veľmi neistým spojencom, vyčkávalo na vývoj situácie, prebiehali rokovania medzi Francúzsko a Ruskom o ukončení konfliktu z roku 1805, ale to sa vinou Anglicka prerušilo. Stále prebiehali Francúzsko - Pruské rokovanie boli však neúspešné a Prusko obrátili svoju politiku, vycúvalo zo spojeneckej zmluvy z marca a nadviazalo tajnú spojeneckú zmluvu v septembri 1806 s Ruskom, keď sa to dozvedeli Angličania tak sa pripojili. Takto vznikla štvrtá proti francúzska koalícia (tvorená Ruskom, Pruskom a Anglickom). Angličania ju podporovali finančne. Prusko otvorili prístavy pre anglické lode a v Paríži signalizovali, že Prusko hrá na dve strany. V Prusku prepukli silné proti francúzske nálady a hystérie, že Prusko je najsilnejším štátom a porazí Napoleona v krátkom čase. Iniciátorom týchto povier bola kráľovná Luisa, manželka Fridricha Wilhelma III. Prusko uviedlo vojská do stavu pohotovosti a hovorilo sa o tradíciách z dôb Fridricha Veľkého. Pruskí dôstojníci sa správali povýšenecky, keď si brúsili šable o schody francúzskeho veľvyslanectva. Do Paríža prišiel pruský veľvyslanec a dal pruskému veľvyslancovi v Paríži Luccchesinimu ultimatívnu nôtu a ten ju posunul Talleyrandovi, ten šiel za Napoleonom, dal si predvolať Luccchesiniho, uvádzalo sa tam (2. októbra 1806), aby Francúzsko vyprázdnilo nemecké územie, stiahlo armády za Rýn. Prusko žiadalo odpoveď do 8. októbra. (Bolo to nemožné za taký krátky čas. Napoleon odmietol ultimátum a začal ťaženie proti Prusku. Vetou: "Tak chcete tú vojnu, alebo nechcete." z úst Napoleona a po súhlase Pruska vypukla vojna. Napoleon sústredil najschopnejších maršálov a generálov. Sily boli vyrovnané asi 160 000 vojakov na každej strane. Napoleon zaútočil na Prusko a 14. októbra 1806 sa odohrali v jeden deň v 1. hodinu dve krvavé bitky.