Barokové umenie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.38.126 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Zajano |
→Charakteristika umenia:
opravený nominatív plurálu |
||
Riadok 19:
Barokové umenie nezobrazovalo skutočnosti reálne, ale pomocou duchovných a prírodných síl, ktoré skutočnosti spôsobovali. Vykladali sa pomocou symbolov, emblémov, podobenstiev, alegórií, paralelizmov alebo antológií. Aj vďaka tomu sa ľudský život chápal len ako ilúzia, sen, hra alebo divadlo, a jeho nestálosť bola podčiarknutá pesimizmom, pominuteľnosťou, márnosťou a ničotnosťou svetských vecí, nakoľko pravý život sa začínal až po smrti.
Námetmi pre umelecké diela sú náboženské postavy a výjavy (výjavy z Biblie, zo života svätých), mytologické postavy (
Spôsob, akým sa zobrazoval pohyb, ktorý bol rovnako dôležitý pre architektúru, sochárstvo aj maliarstvo, sa vyskytoval len zriedkavo pred rokom [[1620]]. Umelci museli vyriešiť veľký problém so svojvoľnosťou, ktorú toto obdobie zdedilo po manierizme, ktorú bolo treba nahradiť symetriou a správnymi proporciami. Ako prvý prišli na typicky barokový spôsob [[Annibale Carracci]] a [[Carlo Maderno]]. Prvý maliar, ktorý rozvinul techniky ozajstného barokového pohybu, bol [[Peter Paul Rubens]]. Ten bol tiež tvorcom ďalšej črty barokového pohybu, a to tendencie tvarov prelínať sa a splývať. Talianski umelci dosiahli toto štádium až okolo roku [[1620]], a zásluhu na tom má [[Gian Lorenzo Bernini]], pričom napr. v Nemecku a Rakúsku sa takéto diela objavujú až v 18. storočí. Samostantou cestou sa vydalo Francúzsko a
Ozajstný barokový priestor, podobne ako ozajstný barokový pohyb, vznikol až po roku [[1620]], a v architektúre to bolo až po roku [[1630]], hoci aj predtým tu boli určité pokusy. Priečelia, vnútorné múry a oblúky v kostoloch sa riešili ako väčšie, harmonickejšie spojené celky, bohatšie modelované než predtým, no štrukturálne bolo ich úlohou priestor skôr uzavrieť.
|