Ľudovít Štúr: Rozdiel medzi revíziami

Rok [[1851]] otvoril sériu osobných tragédií, pretože v januári mu zomrel brat Karol (kňaz a učiteľ v [[Modra|Modre]]) a o pol roka neskôr jeho otec. Ľudovít sa po smrti svojho staršieho brata presťahoval do [[Modra|Modry]], aby sa – sám pod policajným dozorom, postaral o sedem detí zosnulého brata. Naďalej bol tvorivo činný, hoci jeho život znepríjemňovala a sťažovala polícia. V roku [[1853]] zomrela vo Viedni jeho duchovná priateľka [[Adela Ostrolúcka]] a v [[Trenčín]]e jeho matka. V tomto období končí aj Štúrova životná púť. Na poľovačke [[22. december|22. decembra]] [[1855]] sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko [[Modra|Modry]] nešťastne postrelil do stehna; úmrtná matrika uvádza ''"Dne 22ho Decemb. 1855 na polovce, příkopu jakovausi přeskočiti chteje, padl a v pádu ručnici tak nějak nešťastlivě potrhl, že mu vypálila a stěhenní kost prostřelila; následkem čehož, po velkých bolestech a mnohém krvácení vyšioloženého dne, pokojne skonal."''. Úvahy o cudzom zavinení alebo pokuse o samovraždu sú len špekuláciami, ktoré sa v podobných súvislostiach v prípade slávnych osôb objavujú takmer zákonite. Ľudovít Štúr zomrel [[12. január]]a [[1856]] "o deváté hodině večerní" v [[Modra|Modre]] ako štyridsaťročný. Pohreb odbavovali [[15. január|15. januára]] modranský farár Daniel Minich a [[Jozef Miloslav Hurban]]. Markus Gubacký

Štúr sa netajil kritickosťou voči správaniu Židov a preto schvaľoval ruské protižidovské opatrenia<ref>Štúr, L.: Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 119</ref>. JEBAL SOM SI MATER SKURVYDSIN