Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae: Slovenský diplomatár: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikiodkazy |
d {{Na úpravu}} dosť novinový článok |
||
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
'''Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae: Slovenský diplomatár''' (v citáciách zvyčajne skracovaný ako '''CDSl''') je kniha obsahujúca (po dokončení) texty všetkých [[stredovek]]ých listín týkajúcich sa úplne alebo okrajovo územia dnešného Slovenska alebo slovenských dejín od roku [[805]] do roku [[1301]]. Doteraz vyšli dve časti, ktoré pokrývajú obdobie do roka [[1260]]. Spolu so Slovenských regestárom (Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. – II. zv. od Vincenta Sedláka) patrí medzi
Po prvých pokusoch slovenských historikov, napríklad Márie Jeršovej-Opočenskej, ktorá začala
Prvý zväzok obsahujúci všetky diplomatické jednotky k slovenským dejinám do roku 1235 (koniec vlády Ondreja II.) bol vydaný až v roku [[1971]] (aj vďaka úradom). Ďalší zväzok – doteraz posledný – vyšiel v roku 1987 a obsahuje materiál do roku 1260. Tretí zväzok je podľa vyjadrení prof. Marsinu z väčšej časti hotový. V osemdesiatych rokoch boli prijatí do [[HÚ SAV]] ďalší pracovníci, ktorí sa mali podieľať na vydávaní ďalších dielov Slovenského diplomatára, pretože nie je v silách jedného človeka publikovať v plnom znení (in extenso) všetkých viac ako 3000 stredovekých listín týkajúcich sa slovenských dejín. Aj napriek tejto snahe stojí celý projekt Slovenského diplomatára až dodnes na pleciach prof. Richarda Marsinu, ktorý je zatiaľ bez svojho nasledovníka v príprave zvyšných zväzkov diplomatára.
▲Po prvých pokusoch slovenských historikov, napríklad Márie Jeršovej-Opočenskej, ktorá začala edovať listiny k slovenským dejinám v medzivojnovom období, sa tento projekt oprášil v päťdesiatych rokoch na pôde Historického ústavu SAV. Prípravou bol poverený Dr. [[Richard Marsina]], ktorý vypracoval aj metodiku edovania listín. V Slovenskom diplomatári sa mali publikovať listy a listiny týkajúce sa slovenských dejín v plnom znení do roku 1301 – teda do smrti posledného Arpádovca na uhorskom tróne Ondreja III. Pre vydavateľa takéhoto diela to znamená nielen dokonalú znalosť latinčiny, nemčiny a maďarčiny, ale aj široké znalosti v oblasti pomocných vied historických – paleografie, diplomatiky a pod. Námahu, ktorá bola potrebná na vyhotovenie Slovenského diplomatára, dokazujú aj časové medzníky ich tvorby a vydávania. Prvý zväzok obsahujúci všetky diplomatické jednotky k slovenským dejinám do roku 1235 (koniec vlády Ondreja II.) bol vydaný až v roku [[1971]] (aj vďaka úradom). Ďalší zväzok – doteraz posledný – vyšiel v roku 1987 a obsahuje materiál do roku 1260. Tretí zväzok je podľa vyjadrení prof. Marsinu z väčšej časti hotový. V osemdesiatych rokoch boli prijatí do [[HÚ SAV]] ďalší pracovníci, ktorí sa mali podieľať na vydávaní ďalších dielov Slovenského diplomatára, pretože nie je v silách jedného človeka publikovať v plnom znení (in extenso) všetkých viac ako 3000 stredovekých listín týkajúcich sa slovenských dejín. Aj napriek tejto snahe stojí celý projekt Slovenského diplomatára až dodnes na pleciach prof. Richarda Marsinu, ktorý je zatiaľ bez svojho nasledovníka v príprave zvyšných zväzkov diplomatára.
Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae je príkladom par excellence základného výskumu aký slovenská historiografia potrebuje. Nejde však len o bezhlavé vydávanie listinných prameňov, ale aj o hodnotenie ich pravosti a hodnovernosti. Na základe takýchto snažení je možné spoľahlivejšie vytvoriť obraz o našej spoločnej minulosti. Aj napriek týmto zjavným potrebám základného výskumu je doteraz takéto snaženie na okraji slovenskej historiografie.
| |||