Wikipédia

Kulturológia: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Perny L. (diskusia | príspevky)
815 editací
referencie podľa P. Soukupa
Perny L. (diskusia | príspevky)
815 editací
podrobné spracovanie kulturologický reflexii v novovekej filozofii
Riadok 78:
{{Hlavný článok|Antická filozofia}}
 
==== Stredovek a prelom stredoveku a renesancie ====
<gallery>
Obrázok:Marc_Bloch.jpg|[[Marc Bloch]]
Riadok 85:
Obrázok:JohanHuizinga.jpg|Johan Huizinga
</gallery>
V [[Stredovek|stredoveku]] sa za jadro kultúry považoval [[náboženský kult]]. Z tohto obdobia významne prispel ku kulturologickej línii [[Sv. Augustín|Augustinos Aurelius]] svojim dielom ''O štáte božom'' (hierarchiou dejín v chápaní lineárnosti času a usporiadanosťou kultúrneho poriadku)., Prelom[[Boethius]] stredoveku(rozdelil asedmoro renesancieslobodných saumení stalna zároveň predmetom výskumu[[quadrivium]] a kulturologickej[[Trivium reflexie(EP)|trivium]]){{Chýba historickejzdroj}} školya [[ŠkolaTomáš Annales|annalesAkvinský]] (človek je korunou ľudstva a najvyšší stupeň v prírode). Medzi inštitucionálne kultúrne modely stredoveku patrí výchovno-vzdelávací model [[Marcsedem Bloch|Blochslobodných umení]] nadväzujú na starovek, prvé stredoveké univerzity a zasvätený život ako kultúrny model (kultúrny vzorec [[Jacqueskresťan Le Goff|Le Goffkresťanského]], života). Pod kultúrne centrá stredoveku spadajú [[Pierre Chaunukláštor|Chaunukláštory]], [[Georges DubyKnižnica|Dubyknižnice]], stredoveké [[Michel Vovellehrad|Vovellehrady]]), aškoly, historikov akofarské [[Jacob Burckhardtkostol|kostoly]], (aplikujeobchodné holistickýstanice prístup; dielo ''Úvahy o svetových dejinách'';a [[krízacech|cechy]]. akoZa motívvzor zánikuhodný a vzniku nového veku; venujenasledovania sa vzťahupovažoval [[Kultúra|kultúrysvätý]] a  [[Umenie|umeniamučeník]], skúmaa zároveň vzniká model [[Históriamešťan|históriumešťana]] (podľa Le Goffa čerstvý prisťahovalec z dediny, člen cechov a výskumné nástrojebratstiev, vediezúčastňuje úvahysa mestských slávností){{Chýba zdroj}} a o [[náboženstvointelektuál|náboženstveintelektuála]]; dielo(podľa ''KultúraLe dobyGoffa renesančnejpríslušník v Taliansku''mestskej -školy, priekopníckeklerik dieloa metódymilovník nazeraniakníh).{{Chýba nazdroj}} dejinyMedzi kultúry;kultúrne líniacentrá nemeckejstredovekej kultúrnohistorickej[[Europa školy),2|Európy]] Peterpatrila Burke[[Galia|Gália]], [[Hispánia]] (dielovýznamné ''Talianskamestá renesancia[[Barcelona]], -[[Toledo]], Kultúra[[Sevilla]], a spoločnosť[[Córdoba v Taliansku'';(Veracruz)|Cordoba]]), sústreďuje[[Itália]] sa(strediská naučenosti odhaleniev vzťahov[[Ravenna|Ravenne]], [[kultúraRimava (rieka)|Rime]], –[[Neapol|Neapole]], [[spoločnosťSicília|Sicílii]]; [[karolínska renesancia]]), [[Britské ostrovy]] (centrá kresťanstva a Johankláštorné Huizingaškoly), [[Francúzsko]] (históriavznik neskorého stredovekugotiky) a rannejdôležitým renesancieprvkom vbol dielevznik stredovekých miest (''Jeseň stredoveku;kráľovské ''odklon od tradičnej beletrizovaneja historiografie k vedeckosti''poddanské'').{{Hlavný článok|Patristika|Scholastika}}
Prelom stredoveku a renesancie sa stal zároveň predmetom výskumu a kulturologickej reflexie historickej školy [[Škola Annales|annales]] ([[Marc Bloch|Bloch]], [[Jacques Le Goff|Le Goff]], [[Pierre Chaunu|Chaunu]], [[Georges Duby|Duby]], [[Michel Vovelle|Vovelle]]) a historikov ako [[Jacob Burckhardt]] (aplikuje holistický prístup; dielo ''Úvahy o svetových dejinách''; [[kríza]] ako motív zániku a vzniku nového veku; venuje sa vzťahu [[Kultúra|kultúry]] a [[Umenie|umenia]], skúma [[História|históriu]] a výskumné nástroje, vedie úvahy o [[náboženstvo|náboženstve]]; dielo ''Kultúra doby renesančnej v Taliansku'' - priekopnícke dielo metódy nazerania na dejiny kultúry; línia nemeckej kultúrnohistorickej školy), Peter Burke (dielo ''Talianska renesancia - Kultúra a spoločnosť v Taliansku''; sústreďuje sa na odhalenie vzťahov [[kultúra]] – [[spoločnosť]]) a Johan Huizinga (história neskorého stredoveku a rannej renesancie v diele ''Jeseň stredoveku; ''odklon od tradičnej beletrizovanej historiografie k vedeckosti).<ref>doc. PhDr. Viera Gažová, CSc. Kulturologické koncepcie. Prednášky. Filozofická Fakulta. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre</ref>
<ref>doc. PhDr. Viera Gažová, CSc. Kulturologické koncepcie. Prednášky. Filozofická Fakulta. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre</ref>
 
{{Hlavný článok|Stredoveká filozofia}}
 
==== ObdobieNovoveká novovekufilozofia ====
V renesancii nastáva antropocentrický obrat a pozornosť sa sústreďuje na človeka, dochádza k reformácii cirkvi, rozvíja sa [[veda]], [[umenie]] a vzdelanosť (rozvoj najmä vďaka vynálezu [[kníhtlač|kníhtlače]]). Tvorivosť je znakom sebazdokonaľovania. Na univerzitách vzniká model humanitných vied (''studia humanitas''). V renesančnom Taliansku vznikajú kultúrne centrá v [[Benátky (mesto)|Benátkach]], [[Miláno|Miláne]], [[Florencia|Florencii]] (''Platónska akadémia''). Vo filozofickom diskurze vyniká [[renesančný platonizmus]] ([[Pico della Mirandola|Giovanni Pico della Mirandola]], renesančný synkretizmus, koncepcia človeka v diele ''O ľudskej dôstojnosti''), renesančná prírodná filozofia ([[Mikuláš Kuzánsky|Mikuláš Kuzanský]] a dielo ''O učenej vedomosti; ''[[Giordano Bruno]], ľudská činnosť je kritériom mravnosť; človek je nerozlučne spojený s večnou a nekonečnou prírodou), renesančná sociálna filozofia ([[Machiavelli|Machiavelliho]] ''Vladár'', [[Jean Bodin |Bodinových]] ''Šesť kníh o republike'', ''Utópia ''[[Thomas More|Thomasa Mora]] a ''Slnečný štát'' [[Tommaso Campanella|Tomasa Campanelu]]), rozvíja sa [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmus]] (zakladateľ [[René Descartes|René Descartés]], ''Leviathan ''[[Thomas Hobbes|Thomasa Hobbesa]], [[Baruch Spinoza|Spinozova]] ''Etika ''a ''Rozprava teologicko-politická ''a [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Liebnizova]] [[monadológia]]) a [[empirizmus]] (''Nové Organon ''a kategória kultúry v pedagogických spisoch [[Francis Bacon|Francisa Bacona]], ''Rozprava o ľudskom rozume'' [[John Locke|Johna Locka]] - ako sa predstavy a pojmy dostávajú do ľudského vedomia, [[solipsizmus]] [[George Berkeley |Georga Berkeleyho]] v diele ''O základe ľudského poznania'' a ''Dejiny Anglicka'' a'' Traktát o ľudskej prirodzenosti ''[[David Hume |Davida Humea]]). Ku ďalším filozofom v ktorých tvorbe sa dajú nájsť kulturologické reflexie patria [[Michel de Montaigne]] (definícia úpadku v jeho [[esej|esejách]]), [[Erasmus Rotterdamský]] (kultúra ako civilizácia ;kritika šľachticov, satira ''Chvála bláznivosti''), [[Giovanni Battista Vico]] (taliansky filozof kultúrnej histórie a práva; dielo ''Základy novej vedy o spoločnosti'' - poukazoval na ľudskú prirodzenosť; rozdelil filozofiu dejín národoov na ''periodu bohov, herdickú periódu a humanitnú'') {{Chýba zdroj}}, [[François Rabelais|Francois Rabelais]] (v satire ''Gargantua a Pantagruel'' sa venuje kultúrnej inakosti), [[Jan Amos Komenský|Ján Amos Komenský]] a [[Ján Jesenius]].{{Hlavný článok|Racionalizmus (filozofia)|Empirizmus}}
Medzi ďalších vplyvných filozofických mysliteľov ovplyvňujúcich význam kultúrnosti patria [[Michel de Montaigne]] (definícia úpadku), [[Pico della Mirandola|Giovanni Pico della Mirandola]] (renesančný synkretizmus, koncepcia človeka), [[Erasmus Rotterdamský]] (kritika šľachticov), [[René Descartes|René Descartés]] ([[racionalizmus]]), [[Francis Bacon]] ([[empirizmus]]), [[Giovanni Battista Vico]] (taliansky filozof kultúrnej histórie a práva; dielo ''Základy novej vedy o spoločnosti'' - poukazoval na ľudskú prirodzenosť), [[Jean-Jacques Rousseau]] (''Emil alebo o výchove'', ''O vedách a umeniach''; kulturologické reflexie dobovej spoločnosti),<ref name=doc>doc. PhDr. Viera Gažová, CSc., Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie, FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2</ref> [[Denis Diderot]] (v Diderotovej ''Encyklopédii ''sa pojem kultúra používa pri vysvetľovaní rastlín)<ref name=":3" />, [[Voltaire]] (dôraz na hodnotu kultúry, vývin svetových dejín, holistický prístup štúdia kultúry v dielach ''Vláda Karola XII.'', ''Storočie Ľudovíta XIV.'', ''Esej o mravoch a duchu národov'') a ďalší.
Filozofia renesancie sa prelína s obdobím [[baroko|baroka]]. Za tri veľké symboly obdobia baroka považuje Störig: [[Descartes (Indre-et-Loire)|Descarta]], [[Baruch Spinoza|Spinoza]] a [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Liebnitza]].<ref>Störig, H. J.: ''Malé dějiny filosofie''. Praha: ZVON 1991.</ref>
V nemeckej klasickej filozofii sú to [[Johann Gottfried von Herder|Herder]] (dielo ''Idey k filozofii dejín ľudstva''; vývoj ľudskosti - kultúrny pluralizmus; rozvinutie kategórie [[Národ|národa]], človek ako subjekt dejín, [[Nacionalizmus|nacionalizmus]]; podľa M. Soukupa patrí Herder ku mysliteľom, ktorí ukotvili slovo kultúra ako nehodnotiacu kategóriu; Herder pod vplyvom osvietenstva kultúra chápal ako rozvoj a pokrok kultivovaných ľudských schopností<ref name=":3" />), [[Kant]] (podľa Kanta sú ľudia kultivovaní umením a vedou, mravnosť náleží kultúre a vnútorná slušnosť, cnosť ku civilizovanosti),<ref name=":3" /> [[Hegel]] (dielo ''Fenomenológia ducha filozofia dejín''; absolútny ideál dospeje k poznaniu, [[dialektická metóda]] - protiklady vývoja a vysvetľovania dejín), [[Johann Christoph Adelung]] a Gustav Friedrich Klemm (konštituovanie filozofie dejín [[Kultúra|kultúry]]). K samostatným kulturologickým líniám prispeli [[Karol Marx|Marx]] (impulz pre samostatnú líniu - marxizmus), [[Nietzsche]] (záujem o antickú, renesančnú a nemeckú kultúru) a [[pozitivizmus|pozitivisti]] ([[Auguste Comte|Comte]], [[Heinrich Rickert]] a ďalší). Samostatnú líniu kultúrneho vývoja rozviedli filozofii [[Karol Marx|Karol Marx]] a [[Friedrich Engels]].▼
 
<gallery>▼
Na empirikov a racionalistov nadviazala [[osvietenská filozofia]]: [[Jean-Jacques Rousseau]] (''Emil alebo o výchove'', ''O vedách a umeniach''; kulturologické reflexie dobovej spoločnosti),<ref name="doc">doc. PhDr. Viera Gažová, CSc., Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie, FF UK, 2009, Bratislava ISBN 80-7121-315-2</ref> [[Denis Diderot]] (v Diderotovej ''Encyklopédii ''sa pojem kultúra používa pri vysvetľovaní rastlín),<ref name=":3" /> [[Voltaire]] (dôraz na hodnotu kultúry, vývin svetových dejín, holistický prístup štúdia kultúry v dielach ''Listy o Angličanoch'' ''Vláda Karola XII.'', ''Storočie Ľudovíta XIV.'', ''Esej o mravoch a duchu národov''), [[Paul Heinrich Dietrich von Holbach|Holbach]], [[Julien Offray de La Mettrie|La Mettrie]], [[Montesquieu]] (''Perzské listy'' a'' Duch zákonov''), [[Henri de Saint-Simon]] a [[François Marie Charles Fourier |Charles Fouriér]] (zaraďuje sa sem aj [[Francis Bacon|Bacon]], [[John Locke|Locke]], [[David Hume |Hume]], [[Gotthold Ephraim Lessing|Lessing]] a [[Immanuel Kant|Kant]]). V kontexte [[osvietenstvo|osvietenstva]] je v popredí [[rozum]] ako symbol pokrokovosti (ľudstvo sa vyvíja od [[barbar |barbarstva]] k [[civilizácia|civilizácii]]). Prekvitá spoznávanie kultúrnej odlišnosti vďaka spisom moreplavcov - konfrontácia s kultúrnou inakosťou ([[Marco Polo]], [[James Cook]], [[Kolumbus]], [[Móric Beňovský]]).{{Hlavný článok|Osvietenská filozofia|Osvietenstvo}}
▲V nemeckej klasickej filozofii sú to [[Johann Gottfried von Herder|Herder]] (dielo ''Idey k filozofii dejín ľudstva''; vývoj ľudskosti - [[kultúrny pluralizmus]]; rozvinutie kategórie [[Národ|národa]], človek ako subjekt dejín, [[Nacionalizmus|nacionalizmus]]; podľa M. Soukupa patrí Herder ku mysliteľom, ktorí ukotvili slovo kultúra ako nehodnotiacu kategóriu; Herder pod vplyvom osvietenstva kultúra chápal ako rozvoj a pokrok kultivovaných ľudských schopností<ref name=":3" />), [[Kant]] (podľa Kanta sú ľudia kultivovaní umením a vedou, mravnosť náleží kultúre a vnútorná slušnosť, cnosť ku civilizovanosti),<ref name=":3" /> [[Hegel]] (dielo ''Fenomenológia ducha filozofia dejín''; absolútny ideál dospeje k poznaniu, [[dialektická metóda]] - protiklady vývoja a vysvetľovania dejín), [[Johann Christoph Adelung]] a [[Gustav Friedrich Klemm]] (konštituovaniepodľa filozofieM. Sokupa ''posunul štúdium kultúrnych dejín [[Kultúra|ku antropologickému chápaniu kultúry]] tým, že požadoval koncepciu do ktorých spadá široké spektrum javov a procesov).''<ref Kname=":3" samostatným/> kulturologickým líniámV prispeli19. storočí vzniká špecifický model (prototyp súčasného narcisa) - [[Karol Marxdandizmus|Marxdandy]] (impulz prea samostatnúopačný líniuextrém - marxizmus),[[Technokratizmus|technokrat]]. Ku kulturologickým líniám významne prispeli [[Nietzsche]] (záujem o antickú, renesančnú a nemeckú kultúru) a, [[pozitivizmusFriedrich Schiller |pozitivistiSchiller]] (kultivácia človeka cez umenie v diele ''Listy o estetickej výchove'') [[AugusteArthur Schopenhauer Comte|ComteArthur Schopenhauer]], [[Heinrich(prínos Rickert]]indickej afilozofie ďalšído vlastného systému filozofie)<ref>HAJKO, D. Samostatnú2012. líniuArthur kultúrnehoSchopenhauer vývojaa rozviedlikulturológia. filozofiiIn: [[KarolZborník Marx|Karolz Marx]]konferencie a„Kultúra [[Friedrichv Engels]].
premenách globalizácie“ 1. vyd. Nitra: Katedra kulturológie, Filozofická
fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2012. s. 132, [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9788055800936 ISBN 978-80-558-0093-6]</ref> a [[pozitivizmus|pozitivisti]] ([[Auguste Comte|Comte]], [[Heinrich Rickert]] a ďalší). Samostatnú líniu kultúrneho vývoja rozviedli filozofii [[Karol Marx|Karol Marx]], [[Friedrich Engels]] a [[Lenin]] (v marxistickej filozofii diskontinuita ako princíp novodobých dejín súvisiac s Leninovou tézou dvoch kultúr).<ref>LIBA, P. 2012. O kontinuite a diskontinuite v kultúre. In: Zborník z konferencie „Kultúra v premenách globalizácie“ 1. vyd. Nitra: Katedra kulturológie, Filozofická
fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2012. s. 250 [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9788055800936 ISBN 978-80-558-0093-6]</ref>
▲ <gallery>
Obrázok:Michel-eyquem-de-montaigne 1.jpg|Michel de Montaigne
Obrázok:Pico1.jpg|[[Pico della Mirandola|Giovanni Pico della Mirandola]]
Řádek 117 ⟶ 123:
 
==== Antropologická línia ====
Súčasne s kulturológiu sa etablovala taktiež''' [[antropológia]]. '''Významný prínos nachádzame v dielach sociálnych a kultúrnych antropológov, ktorí ašpirovali na výskum kultúry ako relatívne autonómnej vrstvy reality - Ruth Fulton Benedictová, Franz Boas, Marvin Harris, Alfred Louis Kroeber a zakladateľ kulturológie [[Leslie White]]. <ref>Soukup, Václav. Dějiny antropologie: encyklopedický přehled dějin fyzické antropologie, paleoantropologie, sociální a kulturní antropologie. Praha: Karolinum, 2004. 667 s.</ref> [[Edward Burnett Tylor|Edward Burnett Taylor]] zadefinoval v roku 1871 kultúru z antropologického hľadiska ako komplexný celok (základný predmet výskumu je moderná socio-kultúrna antropológia)., ktorý zahŕňa [[poznanie]], [[viera|vieru]], [[právo]], [[umenie]], [[morálka]], [[zákon]], [[obyčaj|obyčaje]] a ostatné spôsobilosti a zvyklosti získané človekom ako členom spoločnosti.<ref>TAYLOR, E. B. ''Primitive culture: researches into the development of mythology, philosophy, religion, art, and custom. ''1871. Dostupné online: http://books.google.sk/books/about/Primitive_culture_researches_into_the_de.html?id=RUMBAAAAQAAJ&redir_esc=y
</ref> [[Alfred Kroeber |Alfred Kroeber]] a [[Clyde Kluckhohn]] zozbierali 164 definící kultúry, ktoré rozdelili na opisné, historické, normatívne, psychologické, štrukturálne, genetické a ďalšie.<ref name="doc" /> [[Sir Julian Sorell Huxley]] rozlíšil základné kultúrne prejavy (mentefakty, sociofakty, artefakty). [[Alain Bloom]] zamieta termín nekultúrne národy a prikladá taktiež dôraz na zachovávané a spoločne zdieľane fenomény konštitucujúce étos.
 
Řádek 287 ⟶ 293:
* [[štruktúra|štruktúry]] kultúry ([[Hodnota (filozofia)|hodnoty]], [[rituál|rituály]], [[hrdinovia]], [[symbol|symboly]]), základné modely štruktúry kultúry a [[Kultúrne univerzálie|kultúrnych univerzálií]]
* inštitucionálne modely kultúry a socio-kultúrne systémy ([[subkultúra|subkultúry]], [[kontrakultúra]], [[populárna kultúra]], [[masová kultúra]], [[dominantná kultúra]], [[ľudová kultúra]], a [[alternatívna kultúra]])
Existuje viacero modelov inštitucionálnej štruktúry v kultúre (modelmi boli napr. práce [[Pierre Bourdieu|Piera Bourdieua]], [[Norbert Elias|Norberta Eliasa]], [[Jean Baudrillard|Jeana Baudrillarda]], [[Edgar Morin|Edgara Morina]] a predstavitelia britského kulturalizmu). Pri vytvorení [[Inštitúcia (sociológia)|inštitucionálneho]] modelu kultúry je podľa Viery Gažovej nevyhnutné brať do úvahy: ''stupeň profesionalizácie, stupeň [[Každodennosť|každodennosti]], [[legitimita|legitimity]] a [[Tvorivosť|tvorivosti]]''. Aplikovaním týchto teórii sa dostávame k [[Ingo Mörth|Mörthovej]] schéme {{Chýba zdroj}} inštitucionálnej štruktúry v kultúre, ktorú tvorí: ''kultúra podujatí ''(zameraná na tvorcu a výtvor, vysoký stupeň profesionality, je nevšedná)'', mediálna kultúra ''(orientácia na [[Konzument|konzum]] a [[zábava|zábavnosť]]; [[kritérium]] je [[Ekonomická činnosť|ekonomická]] rentabilita)'', spolková kultúra ''(orientácia na členstvo a spoločný program; skupinový záujem, činnosť na základe pravidiel odsúhlasených členstvom)'', kultúra všedného dňa ''(patria sem aktivity [[voľný čas|voľného času]] a [[hobby]])'' a sociokultúra'' (orientácia na [[Participácia|participáciu]], spoluprácu, [[angažovanosť]]; patrí sem [[ľudová kultúra]], [[Festival|festivaly]], kultúrne iniciatívy; kritériom je sociálna užitočnosť; tematizuje sa spôsob života a bazíruje sa na [[politik|politike]]).
 
* [[synchronicita]] a [[diachrónia]]; komunikácia a [[dialóg]] kultúr;
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Kulturológia“