Zlom (geológia): Rozdiel medzi revíziami

'''Zlom''' alebo '''dislokácia''' je [[geológia|geologická]] krehká diskontinuitná porucha (fraktúra) [[zemská kôra|zemskej kôry]], pozdĺž ktorej došlo alebo aj v súčasnosti dochádza k pohybu fraktúrou oddelených [[hornina|horninových]] blokov. Premiestnenie môže byť len niekoľko [[milimeter|milimetrov]], ale môže dosahovať veľkosť aj stoviek [[kilometer|kilometrov]]. Rýchlosť pohybu na aktívnych zlomoch sa môže rôzniť, ale rádovo môže dosahoavť niekoľko desiatok milimetrov ročne. V oblastiach aktívnych zlomov, na ktorých boli zaznamenané pohyby v posledných 10 000 rokoch, sa často vyskytujú [[zemetrasenie|zemetrasenia]]. Zlom je [[strižná zóna]], v ktorej dochádza ku [[krehká deformácia|krehkej deformácii]] hornín<ref>RajchlRajlich, P., 1990: ''Tektonika strižných zón.'' Mineralia Slovaca, 22, s. 1 - 17</ref>.

* '''[[Prešmyk (geológia)|Prešmyky]]''' sú druh uklonených zlomov, kde nadložná kryha vystupuje hore, čím dochádza k obnažovaniu starších [[vrstva (geológia)|vrstiev]]. Prešmyky vznikajú kompresiou &nbsp;– &nbsp;teda skracovaním kôry, buď pri krehkej deformácii ako kryhové prešmyky, alebo pri čiastočne plastickej deformácii ako vrásové prešmyky, pri pretrhnutí ramena vrásy. Prešmykové štruktúry sú typické pri [[orogenéza|orogenéze]]. Zväčša nemajú sklon väčší ako 45°.

* '''[[Pokles]]y''' sú typ uklonených zlomov, kde nadložná kryha vzhľadom na podložnú poklesáva. Tieto poruchy zemskej kôry vznikajú extenziou &nbsp;– &nbsp;rozťahovaním kôry. Najtypickejšie sú gravitačný sklz, vykliňovanie vonkajšieho oblúka pri ohýbaní segmentu kôry tangenciálnym stláčaním, prípadne extenznými procesmi v podloží, ktoré môže spôsobiť tok podložia, kolaps materiálu v podloží alebo výstup [[diapír]]u. Poklesy majú za následok vznik symetrických [[hrasť|hrastí]] alebo [[gráben]]ov. Na základe pôvodnej orientácie možno povedať, že poklesové zlomy majú pri svojom vzniku sklon od 45 do 90°. Rastové poklesy (frowth fault) sú zlomy, ktoré sprevádza syntektonická sedimentácia, pri čom dochádza k vzniku hrubších vrstiev na strane poklesávajúceho bloku (na nadložnom bloku sú rovnaké vrstvy tenšie)<ref name="glossary"/>.

* '''[[Násun]]y''' sú mierne uklonené až horizontálne zlomy, pozdĺž ktorých sa realizuje skrátenie. Často sa tvoria na rozhraniach vrstiev, ako tzv. intrafoliačné zlomy. Nezriedka vytvárajú šupinovú stavbu. Patria medzi ne nesené násunové sekvencie &nbsp;– &nbsp;piggy back, [[duplex]]y a [[koník (geológia)|koníky]].