Niagarské vodopády: Rozdiel medzi revíziami

(aktualizácia)
}}</ref>. Počas leta, keď sa z rieky odvádza maximálne množstvo vody do elektrárne, prietok klesá na 2 832 m³/s a v noci sa ešte dokonca znižuje asi na polovicu.
 
Za svoj vznik vďačia Niagarské vodopády [[Glaciál|ľadovej dobe]], ktorá sa skončila asi pred 10 tisíc rokmi.<ref name="čeman"/> Mohutný ľadoveckakovec, ktorý sa vtedy plazil z východnej Kanady až do okolia dnešných vodopádov, sa posúval po teréne ako obrovský buldozér, drvil pôdu a skaly a rozhŕňal ich navôkol. Prehlboval korytá riek a vytváral priehlbiny pre budúce jazerá, iné zase zahŕňal rozdrveným materiálom a nútil rieky hľadať si nové korytá. Potom, ako sa ľadovec začal topiť, voda z [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]] si po zahrnutí bývalého odvodňovacieho kanála začala hľadať novú cestu a vytvorila sa dnešná rieka [[Niagara]]. Keď novovytvorená rieka narazila na odolné vrstvy vápenca, tieto erodovali oveľa pomalšie ako nižšie položené mäkšie horniny, hlavne bridlica. Pretože spodná mäkká vrstva erodovala oveľa ľahšie, rieka podomlela hornú odolnú vrstvu a vytvorila vodopády. Pôvodne boli vodopády o niečo severnejšie, ale erózia ich postupne posunula o niekoľko kilometrov na juh. V súčasnosti tesne nad vodopádmi rozdeľuje rieku Niagaru ostrov [[Goat Island]] a vodopády sa tak delia na tri časti. Hoci erózia bola v tomto storočí inžinierskymi zásahmi spomalená, vodopády sa budú neustále vzďaľovať od Erijského jazera. Technici sa snažia tento proces čo najviac spomaliť.
 
Jazerá navštívi približne 10 miliónov turistov ročne.<ref name="čeman"/>
Anonymný používateľ