Okrem týchto názvov sa stretávame aj s názvami Kis Falu, Kis Vistok, Kusvista. Možno predpokladať, že názov bol odvodený od praslovanského slova vъsъ (Vieska), alebo slova vis (voda), alebo vo význame vyšná obec, vyscha (číta sa viša) po odvodení >vyššia>vyšná.
=== Vištuk v 18. storočí ===
Na začiatku 18. storočia v roku 1704 Vištuk trpel povstaním Františka II. Rákocziho. 11. augusta 1705 sa pri Budmericiach odohrala „Budmerická bitka“ medzi Rákocziho a cisárskymi vojskami Jozefa I. Cisárskym vojskám velil generál Herbevill. Rákoczi mal 40000 vojakov a Herbevill len 10 000. No na veľké prekvapenie vyhrali skvelou taktikou cisárske vojská. Rákocziho jednotky sa po prehre skrývali v priľahlých lesoch a vinohradoch. Dali sa na útek do Hlohovca a Šintavy. Cestou spustošili dediny Blatné, Báhoň, ...a medzi nimi aj Vištuk. V roku 1712 sa sťažovali Vištučania na biedu, ktorá bola dôsledom povstania, stoličnej vrchnosti. Napísali :„Táto dedina v nepokojoch trikrát bola vypálená a obrátená na popol. A zrovna toľko krát bola aj vyrabovaná. Povstalci nám ukradli do štyristo kusov dobytka.“ Tieto roky boli rokmi úpadku Vištuka. V roku 1715 v súpisoch kvôli daniam poddaných (POSSESIO VISTUK) bolo zapísaných 47 spustošených usadlostí. K týmto usadlostiam patrilo 33 koscov lúk a 59 a ¾ kopáčov vinohradov. Celková výmera poľa vypálených usadlostí bola 342 bratislavských meríc t.j. 171 uhorských honov.
