|
Svätá omša je stredobodom liturgického slávenia latinskej cirkvi. Podľa cirkevného učenia je omša ''ustavičná obeta Pána Ježiša'', v ktorej sa sprítomňuje jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Pozostáva z úvodných obradov, liturgie slova a z liturgie Eucharistie (obety) a záverečných obradov. Počas liturgie Eucharistie je typické pre veriacich prijímanie svätej hostie (Eucharistie; jedenie Tela, prípadne pitie Krvi Pána tak, ako kedysi pri Poslednej večeri).
=== Rímskokatolícky kalendár ===
Rímskokatolícky kalendár si pripomína udalosti liturgického roka. [[Liturgický rok]] v latinskej cirkvi sa začína prvou adventnou nedeľou, teda začiatkom [[Advent|adventného obdobia]]. Podľa cirkevného učenia je to obdobie radostného očakávania Pánovho príchodu a zároveň aj čas prípravy na Vianoce. V jeho prvej časti (do [[16. december|16. decembra]]) sa cirkev pripravuje na druhý príchod Krista a očakáva jeho zjavenie sa v sláve. V druhej časti adventu (od [[17. december|17. decembra]]) sa veriaci už bezprostredne pripravujú na slávnosť narodenia Pána. Advent má ráz kajúcnosti. Jeho liturgickou farbou je fialová farba. Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviecami znázorňujúcimi Svetlo – [[Kristus|Krista]].
Po adventnom období začína [[Vianoce|vianočné obdobie]], v ktorom si veriaci pripomínajú Narodenie Krista. Toto obdobie je charakteristické posvätnou večerou na Štedrý deň spojenou s modlitbou, čítaním biblických textov a vianočnými piesňami – koledami. Katolíci slávia Vianoce [[25. december|25. decembra]]. K vianočnému obdobiu patria sviatky ako slávnosť Bohorodičky ([[1. január]]a), Zjavenie Pána ([[6. január]]a), sviatok Svätej rodiny v nedeľu po Narodení Pána, sviatok Pánovho krstu v nedeľu po Zjavení Pána a Hromnice – sviatok Očisťovania Panny Márie (40 deň po narodení Ježiša Krista). Symbolom Vianoc je vianočný strom a betlehem. Liturgickou farbou je farba biela.
Nasledujúcim obdobím je [[Pôst|pôstne obdobie]]. Pôst je obdobie prípravy na veľkonočné sviatky. Začína sa [[Popolcová streda|Popolcovou stredou]]. Koná sa na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Ježiša na púšti. Je to čas kajúcnosti a pokánia. Veriaci prežívajú duchovnú obnovu a katechumeni sa pripravujú na krst. Liturgickou farbou je fialová farba. Nespieva sa aleluja, organ môže spev iba sprevádzať, oltáre sa neozdobujú kvetmi. Významnými dňami tohto obdobia je Popolcová streda a Veľký týždeň. Popolcová streda je dňom verejného pokánia a prísneho pôstu. Pôst záväzne zachovávajú veriaci od 18. do 60. roku veku. Veriaci na znak kajúcnosti a pokory prijímajú popolec.
Svätý alebo 'Veľký týždeň' je obdobím najväčších kresťanských sviatkov. Začína sa sláviť [[Kvetná nedeľa|Kvetnou nedeľou]]. V tento deň si katolíci pripomínajú slávnostný vstup Krista do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Pri omši sa čítajú Pašie – evanjelium o umučení Ježiša Krista. Liturgickou farbou je červená farba.
Súčasťou Veľkého týždňa je veľkonočné trojdnie. Trojdnie je vyvrcholením liturgického roka a začína sa sláviť večernou omšou v (zelený) 'štvrtok Pánovej večere'. V tento deň katolíci slávia pamiatku ustanovenia kňazstva a najsvätejšej Eucharistie. Trojdnie pokračuje Veľkým piatkom. Na '[[Veľký piatok]]' sa podľa tradície Cirkvi neslávi svätá omša, ale iba slávnostné obrady na uctenie Kristovej smrti na kríži. Čítajú sa opäť pašie z evanjelia podľa sv. Jána. V tento deň zachovávajú katolíci prísny pôst na znak pokánia. Liturgickou farbou je červená. Na '[[Biela sobota|Bielu sobotu]]' sa tiež neslávi svätá omša. Veriaci prichádzajú na poklonu k Božiemu hrobu. V podvečerných hodinách, po západe slnka, sa opäť veriaci ľud zhromažďuje v kostole na slávnosť [[veľkonočná vigília|Veľkonočnej vigílie]]. Veľkonočná vigília je podľa cirkevného učenia očakávaním Pánovho zmŕtvychvstania. Oslavuje [[Veľká noc|Veľkú noc]], teda noc, počas ktorej podľa viery vstal Ježiš z mŕtvych.
Najväčším sviatkom liturgického roka je [[Veľkonočná nedeľa]]. V plnosti sa oslavuje [[Zmŕtvychvstanie Pána|Kristovo zmŕtvychvstanie]]. Na pamiatku zmŕtvychvstania slávi cirkev vždy prvý deň v týždni ako veľký sviatok. Tento sviatok sa nazýva nedeľa alebo deň Pána.
Veľkonočná nedeľa sa slávi vždy v nedeľu po prvom splne [[Mesiac]]a po jarnej rovnodennosti. Jej liturgická farba je biela. Pri bohoslužbách znie slávnostný spev Aleluja. Záver veľkonočného obdobia tvorí slávnosť zoslania Ducha Svätého – [[Turíce]]. Pred týmto sviatkom sa koná novéna – deväťdňová pobožnosť k Duchu Svätému.
Posledným obdobím liturgického roka je tzv. [[Liturgické medziobdobie|obdobie „cez rok“]] – má dve časti. Prvá časť je po sviatku Pánovho krstu do Popolcovej stredy. Druhá sa začína po Turíciach a končí sa sobotou po slávnosti Krista Kráľa. V tomto období sa neslávi zvláštny zreteľ Kristovho života, ale celé Kristovo tajomstvo v jeho celistvosti. Je to obdobie kresťanskej nádeje. Vyjadruje to zelená liturgická farba.
V jednotlivých obdobiach cirkevného roka sa slávia liturgické sviatky. Hlavným sviatočným dňom je [[nedeľa]], ktorá sa slávi v prvý deň každého týždňa. Okrem nedele ďalšími liturgickými dňami cirkvi sú slávnosti, sviatky, spomienky, oktávy, vigílie a férie. [[Slávnosť|Slávnosti]] sú dni oslavy významného tajomstva Kristovho života alebo Panny Márie a niektorých svätých. Niektoré slávnosti sú prikázanými sviatkami, čo znamená povinnú účasť katolíkov na sv. omši. [[Oktáva]] je osemdňové slávenie Vianoc a Veľkej noci. [[Vigília|Vigílie]] sú predvečernou prípravou na veľké sviatky. Vtedy je liturgická farba rovnaká ako v deň sviatku. [[Féria|Férie]] sú dni, na ktoré v kalendári nepripadá žiadny sviatok ani spomienka (liturgicky voľné dni).
== Rozšírenosť katolíckej cirkvi ==
| 