Etruskovia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d typografia, pravopis
Riadok 2:
[[Súbor:Etruscan temple Orvieto.jpeg|náhľad|Etruský chrám Orvieto]]
[[Súbor:Schriftzug Etruskisch rtl.svg|náhľad|Etruské písmo]]
'''Etruskovia''' bol staroveký národ, ktorý žil na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]], najmä na území dnešného [[Toskánsko|Toskánska]]. Ich moc dosiahla vrchol od konca [[7. storočie pred Kr.|7. storočístoročia pred Kr.]] do polovice [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr.]], kedy sa zmocnili [[Staroveký Rím|Ríma]] a iných území.
 
== Pôvod ==
Etruskovia nepatrili medzi [[indoeurópania|indoeurópske národy]] a ich pôvod je až dodnes neznámy. Vo všeobecnosti prevládajú už od antiky tri názory o pôvode tohto kmeňa. Prvý z nich hovorí o ich [[malá Ázia|maloázijskom]], [[Lýdi|lýdskom]] pôvode, ako to spomína aj [[Hérodotos]]. Vlna tejto migrácie mohla prechádzať aj gréckym ostrovom [[Lemnos]], dokladom čoho by mohol byť aj nález náhrobnej stély s nápisom veľmi podobným etruštine. Druhá teória, ktorú preferoval aj historik [[Dionysios z Halikarnasu]], rátapracuje s ich domácim, autochtónnym vývojom. Tretia teória rátatvrdí, sže ich príchodomprišli zo severu, možno z oblasti Raetie, čoho dôkazom je pre niektorých bádateľov je veľmi podobné meno Rasenna, ktorým sa označovali samotní Etruskovia, a to Rasenna. Na základe lingvistických štúdií sa zistilo, že etruština a rétština boli veľmi príbuzné jazyky. V súčasnosti sa predpokladá, že každá z antických teórií o pôvode Etruskov skrývaje trochačiastočne pravdypravdivá, teda išlo o presunutie rôznych elít a možno ich jazyka a ovplyvnenie pôvodného obyvateľstva.
 
Etruskovia nepatrili medzi [[indoeurópske národy]] a ich pôvod je až dodnes neznámy. Vo všeobecnosti prevládajú už od antiky tri názory o pôvode tohto kmeňa. Prvý z nich hovorí o ich [[malá Ázia|maloázijskom]],
[[Lýdi|lýdskom]] pôvode, ako to spomína aj [[Hérodotos]]. Vlna tejto migrácie mohla prechádzať aj gréckym ostrovom [[Lemnos]], dokladom čoho by mohol byť aj nález náhrobnej stély s nápisom veľmi podobným etruštine. Druhá teória, ktorú preferoval aj historik [[Dionysios z Halikarnasu]], ráta s domácim, autochtónnym vývojom. Tretia teória ráta s ich príchodom zo severu, možno z oblasti Raetie, čoho dôkazom pre niektorých bádateľov je veľmi podobné meno, ktorým sa označovali samotní Etruskovia, a to Rasenna. Na základe lingvistických štúdií sa zistilo, že etruština a rétština boli veľmi príbuzné jazyky. V súčasnosti sa predpokladá, že každá z antických teórií o pôvode Etruskov skrýva trocha pravdy, teda išlo o presunutie rôznych elít a možno ich jazyka a ovplyvnenie pôvodného obyvateľstva.
 
== Vývoj ==
Etruskej kultúre prevládala od 11.- do 8. stor. pred Kr. tzv. [[villanovská kultúra]], ktorá sa kontinuálne transformujetransformovala do klasickej etruskej kultúry. Od konca 7. storočístoročia pred Kr. sa Etruskovia zmocnili Ríma, [[Kampánia|Kampánie]], [[Mantova|Mantovy]] a [[Spina|Spiny]]. V 6. storočí pred Kr. zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch [[616 pred Kr.|616]]{{--}}[[510 pred Kr.]]) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga.
 
Roku [[540 pred Kr.]] porazili spolu s [[KartáginciKartágo|Kartágincami]] [[Staroveké Grécko|Grékov]] (v [[Bitka pri Alalii|bitke pri Alalii]]). Roku 510 pred Kr. Rimania Etruskov vypudili z Ríma (čím sa začína obdobie rímskej[[Rímska republika|Rímskej republiky]]).
 
V [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]] ustupovali zo severu prichádzajúcim [[Kelti|Keltom]]. V [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]] sa ich mestá stali [[vazal]]mi Ríma a Etruskovia sa do konca 1. stor. pred Kr. romanizovali.
 
== Spôsob života ==
Pre Etruskov jebola typická vysoká úroveňživotná životaúroveň. Väčšinou boli vysokí, čiernovlasí, s ostrým profilom. Používali grécku abecedu, no ich jazyk, [[etruština]], dodnes nie je rozlúštený (aj keď sa našlo veľké množstvo textov, doteraz sa nenašiel dostatočne dlhý text). Najdlhší nápis nájdený v etruštine je tzv. [[Plátená kniha]] (cca. 1300 slov). Etruskovia svojich mŕtvych pochovávali v plátených plachtách s odkazmi. Vytvorili zväzok dvanástich miest, na čele ktorých stáli lukumoni (etruskí králi aj náboženskí vládcovia, ktorí však nemali absolútnu moc). Na správe štátu sa mohli zúčastňovať všetci slobodní občania, dokonca aj ženy. Vznikli kňazské kolégiá, kde sa viedli záznamy o udalostiach v [[Rím]]e, tzv. annales maximi. Ich náboženstvo bolo temné, podobne ako u [[Chetiti|Chetitov]]. Bohom obetovali zvieratá – krvavé obete v podobe zvierat. Najviac sa obetovalo pri pohrebe. Mŕtvym sa zhotovovali mohutné sarkofágy[[sarkofág]]y z mramoru a zobrazovalizobrazovala sa na nich podobupodoba mŕtvych. Predmety v hroboch svedčia o veľmi rozvetvených medzinárodných kontaktoch. Niektoré hrobové prídavkypredmety majú dokázaný Fenickýfenický a Egyptskýegyptský pôvod.
<br>Svoje domy si stavali z kameňa a tehál. Boli staviteľmi prvých oblúkov, ktoré využívali pri stavbe [[akvadukt]]ov. VynímaliVynikali sa hlavne aj so svojimi kresbami, ktorénajmä vyzeralisvojim akomaliarskym živéumením. Etruskovia najprv nanášali farbu rovno na skalu, až potom začali robiť skutočné fresky. Používali na pálenie nádob alebo kalichov a iných domácich potrieb [[bucchero]], ktoré sa používalo kuv keramikárstvukeramikárstve.
 
== Náboženstvo ==
[[Etruská mytológia|Etruské náboženstvo]] bolo predovšetkým polyteistické. Svet bohov tvoril u nich akúsi hierarchiu,; na vrchole spočiatku stálo jedno božstvo, neskôr dvojica bohov: Tin alebo Tiania (boh blesku) a Turan (vládkyňa nad všetkým živým). Túto božskú dvojicu neskôr Etruskovia stotožnili s gréckym bohom [[Zeus|Diom]] a bohyňou [[Afrodita|Afroditou]] alebo obdobne s rímskym [[Jupiter (boh)|Jupiterom]] a [[Venuša (bohyňa)|Venušou]]. Svojim bohom stavali Etruskovia asi od konca 7. storočia pred Kr. alebo od začiatku 6. storočia pred Kr. svätyne a chrámy.
 
== Iné projekty ==
Řádek 27 ⟶ 25:
 
==Zdroje==
* Torelli Mario: ''Storia degli etruschi'', Torelli Mario. 2010.
* Archeológia, Kate Santon: ''Archeológia'', Translation 2009.
{{Dejepisný výhonok}}
 
[[Kategória:Etruskovia| ]]