Začal ju stavať v roku 130 n. l. cisár [[Hadrián]] ako mauzóleum a dokončil ho v roku [[139]] n. l. [[Antónius Pius]]. Celá kruhová stavba stojaca na kvadratickej základni bola obložená mramorom. Strany základného kvádra postaveného z tehál sú dlhé 89 metrov a vysoké 15 metrov. Hore stojaca hrobka v tvare valca má priemer 64 metrov. Vo vestibule stála obrovská socha Hadriána. V jej hrobke boli pochovaní rímski cisári až po [[Caracalla|Caracallu]] /([[212]] n. l./). V [[6. storočie|6. storočí]] dostal hrad svoje dnešné meno. Počas morovej epidémie kráčal sprievod na čele ktorého šiel [[pápež]] [[Gregor Veľký]]. Tomu sa pred mauzóleom zjavil [[Michal (anjel)|archanjel Michael]], ako zasúva meč do pošvy na znamenie konca strašnej epidémie. Na základe tohoto zjavenia dal pápež postaviť sochu anjela na vrchol mauzólea. OOd roku [[1379]] sa stala majetkom pápežov. V stredoveku ju prebudovali na opevnené predmostie s hradbami a krytou chodbou k [[Vatikán]]u. S hradom tvorí jeden celok aj most cez rieku [[Tiber]]. Pápež [[Klement IX.]] v [[17. storočie|17. storočí]] poveril [[Gian Lorenzo Bernini|Giana Lorenza Berniniho]], ktorý postavil aj [[Fontana dei Quattro Fiumi]], aby ho vyzdobil sochami anjelov, ktorí nesú symboly Kristovho utrpenia. V stredoveku slúžil hrad ako kasáreň a väznica v ktorej bol väznený aj [[Giordano Bruno]], až do roku [[1901]], kedy bol zreštaurovaný a bolo tu otvorené múzeum.
