Aralské jazero: Rozdiel medzi revíziami

Ešte v polovici [[20. storočia]] malo jazero rozlohu takmer {{km2|67000}}. Dnes už Aralské more v tejto podobe, v ktorej je stále zobrazené vo väčšine [[atlas (súbor máp)|atlasov]], neexistuje. Pôvodná rozloha jazera sa zmenšila na menej ako polovicu (plus-mínus 40 % pôvodnej rozlohy) a objem vody klesol na jednu pätinu. Táto radikálna zmena je následkom monštruózneho projektu zavlažovania [[púšť|púští]] na účely pestovania [[bavlna|bavlny]], ktorý v roku [[1954]] začala sovietska vláda. Rieky [[Amudarja]] a [[Syrdarja]], ktoré privádzali vodu z pohoria [[Pamír]] a [[Ťanšan]] a napájali tisíce rokov Aralské more, boli zvedené do sústavy zavodňovacích [[kanál]]ov. Výsledkom projektu bola ekologická katastrofa, ktorú možno v dejinách [[ZSSR]] porovnať len s explóziou Černobyľského reaktora. V období rokov [[1966]] až [[1993]] poklesla hladina vnútrozemského mora o 16 metrov. Pobrežie ustúpilo v priemere o {{km|80|m}} a jazero sa momentálne rozpadlo na niekoľko častí. Vďaka zvýšenému obsahu soli (2,4x vyššia koncentrácia ako v oceáne) začali vymierať [[ryba|ryby]]. Okolo jazera vznikla soľná púšť, z ktorej vietor roznáša soľ ďalej do okolia a ničí tak priľahlé bavlníkové plantáže. Voda v jazere je už v podstate jedovatá, lebo prísun hnojív, pesticídov a ďalších látok prinášaných v obrovskej miere riekami je zdôraznený tým, že jazero nemá odtok a jeho objem stále klesá (čím dochádza ku koncentáciikoncentrácii rozpustených látok).