Malé Karpaty: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikiodkazy |
d →Kras Malých Karpát: wikilinky |
||
Riadok 163:
Špecifickosťou územia Malých Karpát je jeho kras. Na relatívne malej ploche pohorie vyniká bohatstvom krasových javov. Malokarpatský kras zaberá plochu takmer 180 km2.
Kras v Malých Karpatoch je zastúpený podzemným ale aj povrchovým krasovým fenoménom. Jeho príkladom je viacero vyvieračiek a vodných tokov krasového charakteru (vyvieračka nad [[Limbach]]om, potok nad [[Medené Hámre|Medenými Hámrami]], [[Stupavský potok]], vyvieračka Mariáš pri [[Dobrá Voda|Dobrej Vode]], vyvieračky v [[Sološnická dolina|Sološnickej doline]]). Značný počet povrchových krasových javov nachádzame v [[Plavecký kras|Plaveckom krase]], Kuchynsko-orešanskom krase a Smolenickom krase (tu sa v rovnomennej [[Hlbočianska dolina|doline]] nachádza aj jediný vodopád Malých Karpát - [[Hlbočiansky vodopád|Hlbočiansky]]).
Podzemný kras má zastúpenie v podobe viacerých jaskýň a závrtov. Mnoho krasových jám a jaskýň je v páse vápencov [[Vápenná (vrch v Malých Karpatoch)|Vápennej]], na planine [[Báborská]] a na planine [[Pohanská]]. Viacero z jaskýň sú významnými paleontologickými a archeologickými náleziskami, napr. [[Deravá skala]] nad [[Plavecký Mikuláš|Plaveckým Mikulášom]] či jaskyňa [[Pohanská (jaskyňa)|Pohanská]] na rovnomennom [[Pohanská (vrch)|kopci]] nad [[Plavecké Podhradie|Plaveckým podhradím]]. Na východnom úbočí pohoria sú krasové javy v okolí [[Lošonec|Lošonca]] a [[Smolenice|Smoleníc]] (s jedinou verejnosti prístupnou jaskyňou Malých Karpát - [[Driny]]).
| |||