Černovská tragédia: Rozdiel medzi revíziami

d (→‎Ohlas: preklepy)
 
== Priebeh tragédie ==
Deň pred tragédiou prišla do dediny skupina žandárov, ktorá vyšetrila nočný pokus zabrániť vysviacke ukrytím zariadenia z kostola. V nedeľu [[27. október|27. októbra]] [[1907]] ju doplnila ďalšia skupina pod vedením okresného strážmajstra Jána Ladiczkého.<ref>{{Harvbz|Holec|1997|St=115}}</ref> Všetci žandári mali slovenský pôvod a hovorili slovenským jazykom, čo bolo prirodzené vzhľadom na miesto ich pôsobenia.
 
Vo vyhrotenej atmosfére sa približne sto dedinčanov zhromaždilo na ceste mimo obce, kde chceli zastaviť a odhovoriť prichádzajúcich kňazov. Na príkaz Ladiczkého sa táto skupina vrátila do dediny, kde sa v zúženom priestore pri vstupe do obce spojila s ďalšou skupinou. Celková veľkosť davu dosiahla pravdepodobne 300-400 ľudí.<ref name="holec117">{{Harvbz|Holec|1997|St=117}}</ref> Posledný pokus zabrániť tragédii urobili dvaja dedinčania, ktorí sa snažili presvedčiť miestneho učiteľa, aby im napísal list aby kňazi neprišli, ktorý by jeden z nich zaniesol na faru. Okolo desiatej prišli do dediny dva (podľa jedného očitého svedka tri) koče.<ref name="holec117"/> V prvom kočiari sedel podslúžny Zoltán Pereszlényi, ktorý tam podľa svojej neskoršej výpovede prišiel upokojiť situáciu, na čo však nebol dostatočne jazykovo vybavený. Sprevádzali ho hajdúch Jozef Veverica (Slovák, rodák z Černovej{{Chýba zdroj}}) a po ceste náhodne pribraný zverolekár Ján Buzy. V druhom koči sedel likavský dekan Martin Pazúrik, ružomberský administrátor Jozef Fischer, ružinovský katechéta Izidor Kalocsay, ludrovský administrátor František Hanzélyi a ďalšie osoby.<ref name="holec117"/>
Anonymný používateľ