Oinomaos (syn Area): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Amonet (diskusia | príspevky)
d drobná úprava
Bubamara (diskusia | príspevky)
d formul.
Riadok 4:
Kráľ Oinomaos mal krásnu dcéru [[Hippodameia (dcéra Oinomaa)|Hippodameiu]], o ktorej ruku sa uchádzalo mnoho pytačov. Podľa veštby sa však jej manžel mal stať príčinou jeho smrti,<ref name="Hyginus"/><ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca, Epitome'', E,2,4.</ref> a aby sa takému osudu vyhol, vyzval každého uchádzača na rýchlostné preteky na voze, v čom ho doposiaľ nik neprekonal a pripojil podmienku, že víťaz smie porazeného prepichnúť oštepom. O život tak pripravil trinásť mladých mužov, ich hlavy potom napichol na kôl a vystavil ich pred bránou svojho paláca.<ref name="Oinomaos"/>
 
Do Élidy potom prišiel [[Tantalos (syn Dia)|Tantalov]] syn [[Pelops (syn Tantala)|Pelops]] a Hippodameia sa mu tiež zapáčila. Keďže Pelops bol vyhnanec zo svojho kráľovstva, mal nádej s jej rukou získať trón v Pise, a preto požiadal Oinomaa o jej ruku. Oinomaos ho podľa osvedčeného zvyku vyzval na preteky, presvedčený o tom, že rýchlosť jeho koní, darovaných od boha vojny [[Ares (boh)|Area]], nemôže prekonať.<ref name="Oinomaos"/> Lenže Pelops mal rovnako rýchle kone, ktoré dostal od boha [[Poseidón (boh)|Poseidóna]]<ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca, Epitome'', E,2,3.</ref> a naviacnavyše bol aj ľstivý. Pred pretekompretekmi pre istotu podplatil Oinomaovho vozataja [[Myrtilos|Myrtila]], aby uvolnil v osi kráľovho voza zákolesník.<ref name="Pelops-">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=340}}</ref> Podľa inej verzie ho o to požiadala Hippodameia, ktorá sa do Pelopa zaľúbila.<ref name="Oinomaos"/>
 
Ako obvykle dal Oinomaos svojmu súperovi počas pretekupretekov náskok, a potom sa za ním pustil. Dohnal ho až tesne pred cieľom na rovine pred [[Apolón]]ovým chrámom, a keď sa rozohnal, aby ho prepichol oštepom, odletelo mu koleso z osi a pri páde zahynul.<ref>[[Apollónios Rodský]], ''Argonautica'', 1,752–756.</ref> Pelops následne jeho telo slávnostne pochoval a po stanovenom smútku sa s Hippodameiou oženil. Keď sa stal kráľom, na pamiatku svojho víťazstva v údolí medzi riekami [[Alfios|Alfeiom]] a [[Kladeos (rieka)|Kladeom]] založil [[Olympijské hry (starovek)|olympijské hry]] (podľa inej verzie hry založil [[Herakles (mytológia)|Herakles]]).<ref name="Pelops">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|isbn= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=364-366}}</ref>
 
Vozataja Myrtila, ktorý zradil svojho kráľa, dal Pelops zhodiť z vysokej skaly do mora. Myrtilos však ešte pred smrťou stihol Pelopa a s ním aj celý jeho rod prekliať.<ref name="Pelops"/><ref>[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca, Epitome'', E,2,7-8.</ref>