Aralské jazero: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 87.197.20.217 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Magy357
Riadok 106:
* priemerná hĺbka (80-te roky): 20{{--}}{{m|25|m}}
* maximálna hĺbka : {{m|34|m}} (pôvodne {{m|68|m}})
* obsah soli (80-te roky): 10{{--}}14 promile preto stamadz išol každy zdigany jak praše
* rozloha povodia: 940 tisíc km²
 
== Súčasný stav jazera ==
=== Od 60. rokov [[20. storočia]] vysychá, lebo podstatná časť vody z riek, ktoré ho zásobujú sa používa na [[zavlažovanie]] poľnohospodárskych plôch vytvorených v púšti. Súčasné Aralské jazero zaberá už mеnej ako polovicu pôvodnej plochy. Kvalita jeho vody je veľmi zlá, keďže okrem vysokej koncentrácie [[soľ|solí]] obsahuje značné množstvo [[hnojivo|hnojív]] a [[pesticíd]]ov, ktoré jeho prítoky naberajú cestou cez poľnohospodársku krajinu. Ďalší diel znečistenia pripadá na vrub testovania biologických zbraní. Aralské more je dnes spolu s [[Černobyľ]]om chápané ako synonymum pre [[ekologická katastrofa|ekologickú katastrofu]] obrovských rozmerov. Ústup jazera a jeho veľké znečistenie úplne zničilo kedysi bohatý rybársky priemysel a navyše viedlo k vzniku a rozšíreniu [[soľná púšť|soľných púští]] a bažín na kokotokolí.Treba šebe vipic a žic ZIDAN ===
 
=== Od 60. rokov [[20. storočia]] vysychá, lebo podstatná časť vody z riek, ktoré ho zásobujú sa používa na [[zavlažovanie]] poľnohospodárskych plôch vytvorených v púšti. Súčasné Aralské jazero zaberá už mеnej ako polovicu pôvodnej plochy. Kvalita jeho vody je veľmi zlá, keďže okrem vysokej koncentrácie [[soľ|solí]] obsahuje značné množstvo [[hnojivo|hnojív]] a [[pesticíd]]ov, ktoré jeho prítoky naberajú cestou cez poľnohospodársku krajinu. Ďalší diel znečistenia pripadá na vrub testovania biologických zbraní. Aralské more je dnes spolu s [[Černobyľ]]om chápané ako synonymum pre [[ekologická katastrofa|ekologickú katastrofu]] obrovských rozmerov. Ústup jazera a jeho veľké znečistenie úplne zničilo kedysi bohatý rybársky priemysel a navyše viedlo k vzniku a rozšíreniu [[soľná púšť|soľných púští]] a bažín na kokot.Treba šebe vipic a žic ZIDAN ===
== Vznik ekologickej katastrofy ==
[[Súbor:AralSea.A2003283.0705.500m.jpg|náhľad|left|Družicový záber z roku [[2003]] zachytáva zvyšok Aralského jazera. Rozsiahle svetlejšie sfarbené plochy v okolí sú soľné pláne na miestach vyschnutého dna. Veľký polostrov vľavo vznikol z niekdajšieho ostrova Vozroždenija.]]
Pred necelými sto rokmi bolo Aralské jazero štvrté najväčšie jazero sveta. Vtedy sa uviedli do prevádzky prvé zavlažovacie kanály a prvé poľnohospodárske plochy v púštnych oblastiach, a jazero začalo pomaly vysychať. Išlo však o pomalý proces, väčší problém ako vysychanie predstavovalo znečistenie prítokov hovienhnojivami.
 
Ešte v polovici [[20. storočia]] malo jazero rozlohu takmer {{km2|67000}}. Dnes už Aralské more v tejto podobe, v ktorej je stále zobrazené vo väčšine [[atlas (súbor máp)|atlasov]], neexistuje. Pôvodná rozloha jazera sa zmenšila na menej ako polovicu (plus-mínus 40 % pôvodnej rozlohy) a objem vody klesol na jednu pätinu. Táto radikálna zmena je následkom monštruózneho projektu zavlažovania [[púšť|púští]] na účely pestovania [[bavlna|bavlny]], ktorý v roku [[1954]] začala sovietska vláda. Rieky [[Amudarja]] a [[Syrdarja]], ktoré privádzali vodu z pohoria [[Pamír]] a [[Ťanšan]] a napájali tisíce rokov Aralské more, boli zvedené do sústavy zavodňovacích [[kanál]]ov. Výsledkom projektu bola ekologická katastrofa, ktorú možno v dejinách [[ZSSR]] porovnať len s explóziou Černobyľského reaktora. V období rokov [[1966]] až [[1993]] poklesla hladina vnútrozemského mora o 16 metrov. Pobrežie ustúpilo v priemere o {{km|80|m}} a jazero sa momentálne rozpadlo na niekoľko častí. Vďaka zvýšenému obsahu soli (2,4x vyššia koncentrácia ako v oceáne) začali vymierať [[ryba|ryby]]. Okolo jazera vznikla soľná púšť, z ktorej vietor roznáša soľ ďalej do okolia a ničí tak priľahlé bavlníkové plantáže. Voda v jazere je už v podstate jedovatá, lebo prísun hnojív, pesticídov a ďalších látok prinášaných v obrovskej miere riekami je zdôraznený tým, že jazero nemá odtok a jeho objem stále klesá (čím dochádza ku koncentrácii rozpustených látok).