Vittorio Gassman: Rozdiel medzi revíziami

'''Vittorio Gassman''', rodným priezviskom '''Gassmann''', (* [[1. september]] [[1922]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Taliansko]] -– † [[29. jún]] [[2000]], [[Rím]]) bol taliansky [[herec]] a [[režisér]]. V roku [[1975]] získal hlavnú hereckú cenu na [[Festival de Cannes|festivale v Cannes]] za rolu vo filme ''Profumo di donna'' (''Vôňa ženy'').

V divadle sa presadil najprv v divadelnej spoločnosti [[Luchino Visconti|Luchina Viscontiho]] (upozornil na seba predovšetkým rolou Stanleyho Kowalskiho vo [[Tennessee Williams|Williamsovej]] hre [[Električka zvaná Túžba]]), potom prešiel do talianskeho národného divadla ({{V jazyku|ita|''Teatro Nazionale''}}), kde stvárnil radveľa klasických rolí ([[Hamlet]] a pod.). Ako jeden z prvých hercov začal pravidelne hrať v talianskej televízii. Už v roku [[1956]] ho preslávil televízny cyklus ''Il Mattatore'', a označenie Il Mattatore sa aj stalo jeho celoživotnou prezývkou (zhruba v zmysle Pan''Pán Herec'').

K jeho najslávnejším talianskym filmom patria ''I soliti ignoti'' ([[1958]]), ''Il sorpasso'' ([[1962]]), ''La Grande Guerra'' ([[1962]]), ''[[Strašidlá]]'' ([[1963]]), ''L'Armata Brancaleone'' ([[1966]]), ''Profumo di donna'' ([[1974]]), alebo ''C'eravamo tanto amati'' ([[1974]]). Presadil sa však aj v [[Hollywood]]e -– ''Rhapsody'' po boku [[Elizabeth Taylorová|Elizabeth Taylorovej]], ''War and Peace'', ''Cry of the Hunted'', ''Glass Wall'', ''Dirty game'', ''Nude bomb'', ''Sharky 's Machine'', ''Sleepers''. Venoval sa aj filmovej réžii (''Kean'', ''L'Alibi'', ''Senza famiglia, nullatenenti cercano affetto'', ''Di padre in figlio''). Vo [[Florencia|Florencii]] založil vlastnú divadelnú školu.