Franská ríša: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix.
gramatika
Riadok 1:
{{Infobox zaniknutý štát
| názov = Franská ríša
| originálny názov =
| rok vzniku = [[5. storočie]]
| rok zániku = [[843]]
| viac pred =
| pred 1 = Západorímska ríša
| pred 1 vlajka = Labarum of Constantine the Great.svg
| pred 2 = Neustria
| pred 2 vlajka =
| pred 3 = Syagriova ríša
| pred 3 vlajka = Labarum.svg
| pred info =
| viac po =
| po 1 = Západofranská ríša
| po 1 vlajka =
| po 2 = Stredofranská ríša
| po 2 vlajka =
| po 3 = Východofranská ríša
| po 3 vlajka =
| šírka 1. sloupce =
| vlajka =
| článok o vlajke =
| vlajka veľkosť =
| znak =
| článok o znaku =
| znak veľkosť =
| rámček znak =
| hymna =
| článok o hymne =
| motto =
| článok o motte =
| mapa = Franks expansion.gif
| mapa veľkosť = 300px
| mapa poznámka =
| hlavné mesto = [[Tournai]] (431 - 508) [[Paríž]] (508 - 768)
| rozloha = 1 000 000
| rozloha poznámka =
| najvyšší bod =
| najvyšší bod poznámka =
| najdlhšia rieka =
| najdlhšia rieka poznámka=
| počet obyvateľov =
| počet obyvateľov poznámka =
| jazyky = [[Germánske jazyky|germánske]], [[Slovanské jazyky|slovanské]], taliančina
| národnostné zloženie =
| náboženstvo =
| štátne zriadenie = [[monarchia]]
| materská zem =
| mena = Byzantské mince, denár
| vznik = 5. storočie
| zánik = 843 [[Verdunská zmluva]]
}}
 
'''Franská ríša''' (''regnum Francorum'') bol včasno[[stredovek]]ý štát, ktorý vznikol koncom [[5. storočia]] po obsadení [[rímska provincia|rímskej provincie]] [[Galia|Galie]] germánskym kmeňom salických [[Frankovia|Frankov]] (nazývaných aj sálski Frankovia).
 
== Dejiny ==
Za vlastného zakladateľa Franskej ríše ([[486]]) sa považuje [[Chlodovik I.]] ([[481]]—[[511]]), súčasne zakladateľ dynastie [[Merovejovci|Merovejovcov]]. Po jeho smrti si ríšu rozdelili medzi sebou jeho synovia ([[Neustria]],
severozápadná časť Galie s [[Paríž]]om; [[Austrázia]], severovýchodná časť Francúzska; [[Burgundsko]]).
 
V prvej polovici [[6. storočia]] sa Franská ríša rozprestierala už na celom území dnešného [[Francúzsko|Francúzska]] a západnej časti [[Nemecko|Nemecka]]. V [[7. storočie|7. storočí]] stratili franskí králi (z rodu Merovejovcov) faktickú moc a skutočnými vládcami sa stali [[majordóm]]ovia.
V roku [[687]] majordóm Austrázie [[Pipin II.]] opäť trvalo zjednotil celú ríšu a stal sa zakladateľom dynastie [[Karolovci|Karolovcov]], ktorá však ešte nemala kráľovský titul. Dobyl aj pre [[pápež]]a územie Ravenského exarchátu. Majordóm [[Karol Martel]] ([[714]] - [[741]]) porazil [[moslim]]ov v bitke medzi mestami [[Poitiers]] a [[Tours]], a (732); tak zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy z [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]]. Jeho syn [[Pipin Krátky|Pipin III. Mladší, Krátky]] poslal pápežovi [[Zachariáš]]ovi list, v ktorom sa spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Prinútil merovejovského kráľa Childericha III., aby vstúpil do kláštora a sám sa stal kráľom; predstavitelia dynastie tak od roku [[751]] získali kráľovský titul. Najvýznamnejším franským panovníkom bol [[Karol Veľký]] ([[768]]—[[814]]), ktorý od r. [[800]] prijal titul rímskeho cisára. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala vývoj [[feudalizmus|feudalizmu]], lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve a súdnictve stala [[atribút]]om pozemkového vlastníctva. Takisto pripel ku kultúre reformou písma - [[mních]] Alkunín zaviedol latinskú minuskulu. Vo Franskej ríši najlepšie možno sledovať vznik feudalizmu.
 
V roku [[687]] majordóm Austrázie [[Pipin II.]] opäť trvalo zjednotil celú ríšu a stal sa zakladateľom dynastie [[Karolovci|Karolovcov]], ktorá však ešte nemala kráľovský titul. Dobyl aj pre [[pápež]]a územie Ravenského exarchátu. Majordóm [[Karol Martel]] ([[714]] - [[741]]) porazil [[moslim]]ov v bitke medzi mestami [[Poitiers]] a [[Tours]], a (732); tak zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy z [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]]. Jeho syn [[Pipin Krátky|Pipin III. Mladší, Krátky]] poslal pápežovi [[Zachariáš]]ovi list, v ktorom sa spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Prinútil merovejovského kráľa Childericha III., aby vstúpil do kláštora a sám sa stal kráľom; predstavitelia dynastie tak od roku [[751]] získali kráľovský titul. Najvýznamnejším franským panovníkom bol [[Karol Veľký]] ([[768]]—[[814]]), ktorý od r. [[800]] prijal titul rímskeho cisára. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala vývoj [[feudalizmus|feudalizmu]], lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve a súdnictve stala [[atribút]]om pozemkového vlastníctva. Takisto pripel ku kultúre reformou písma - [[mních]] Alkunín zaviedol latinskú minuskulu. Vo Franskej ríši najlepšie možno sledovať vznik feudalizmu.
 
Po smrti Karolovho syna a nástupcu [[Ľudovít Pobožný|Ľudovíta Pobožného]] ([[840]]) sa [[Verdunská zmluva|verdunskou zmluvou]] rozdelila (r. [[843]]) Franská ríša na [[Východofranská ríša|Východofranskú]] (Ľudovít Nemec; Nemecko)
a [[Západofranská ríša|Západofranskú ríšu]] (Karol Holý; Francúzsko) a na [[Talianske kráľovstvo]] (Lothar; spolu s [[Burgundsko]]m).
 
K prvým priamym bojovým kontaktom našich predkov s Franskou ríšou došlo v prvej polovici [[7. storočia]], keď kráľ Austrázie [[Dagobert I.]] († [[638]]) prenikol až na územie naddunajských [[Slovania|Slovanov]], kde vtedy vládol [[Samo (kupec)|Samo]], ktorý bol franským kupcom. Stretli sa v [[Bitka pri Wogastisburgu|bitke pri Vogastisburgu]] v roku [[631]]. Z Franskej ríše pochádza jediný písomný doklad o existencii Samovej ríše: [[Fredegarova kronika]].
 
== Pozri aj ==
* [[Frankovia]]
 
 
{{Dejepisný výhonok}}
 
[[Kategória:Dejiny Nemecka]]
[[Kategória:Dejiny Francúzska]]
[[Kategória:Franská ríša| ]]
 
{{Link GA|de}}