|
Rozpočet=2 590 949,20 Kčs
Spoločnosť=|
Réžia=[[Martin Hollý (režisér)|Martin Hollý]]|
Scenár=[[Ľudovít Filan]], [[Monika Gajdošová]]|
Produkcia=|
}}
'''''Havrania cesta''''' je slovenský celovečerný hraný debut režiséra '''[[Martin Hollý (režisér)|Martina Hollého, ml.''']] z roku 1962. Film je literárnou adaptáciou rozhlasovej hry '''[[Ľudovít Filan|Ľudovíta Filana]]''' ''A bolo svetlo'' (1958). Autor sa spolu s '''[[Monika Gajdošová|Monikou GajdošíkovouGajdošovou]]''' podieľal aj na scenári. Film zobrazené udalosti neidealizuje, ale snaží sa upriamiť pozornosť na problémy skutočných ľudí. Hollého film výrazne ovplyvnilo stretnutie s Jiřím Krejčíkom, ktorý si zakladal práve na príbehu zosobneným prostredníctvom hercov.
== Dej filmu ==
Sujet filmu je založený na paralelnom rozvíjaní línií, ktoré zrkadlia chlapskú rivalitu. Príbehu dominuje zápas o prestíž v skupine robotníkov. Vinco Petráš v podanú [[Július Pántik|Júliusa Pántika]] je majstrom partie montérov vysokého napätia. Do partie ale prichádza Matúš Slameň ([[Štefan Kvietik]]) a Petráš má zrazu konkurenciu. Akoby to ale nestačilo, Petráš musí so Slameňom zápasiť aj o priazeň ženy. A práve boj o Jolanu sa stáva katalyzátorom rozlišovania morálnych hodnôt od pokrytectva. ▼
▲Sujet filmu je založený na paralelnom rozvíjaní línií, ktoré zrkadlia chlapskú rivalitu. Príbehu dominuje zápas o prestíž v skupine robotníkov. Vinco Petráš v podanú [[Július Pántik|Júliusa Pántika]] je majstrom partie montérov vysokého napätia. Do partie ale prichádza Matúš Slameň ([[Štefan Kvietik]]) a Petráš má zrazu konkurenciu. Akoby to ale nestačilo, Petráš musí so Slameňom zápasiť aj o priazeň ženy. A práve boj o Jolanu sa stáva katalyzátorom rozlišovania morálnych hodnôt od pokrytectva.
== O filme ==
Film '''''Havrania cesta''''' je založený najmä na obrazovej stránke. Silnému vizuálu napomáha presná a výstižná kamera '''[[Vincent Rosinec|Vincenta Rosinca]]'''. Dominuje mu temnota, z ktorej sa len kde tu vynárajú postavy a prednášajú svoje repliky. Rosinec funkčne pracuje s hrou svetla a tieňa a napĺňa tak dramatickú výstavbu filmu. Obrazovú stránku dopĺňa hudobný motív presne spadajúci do celkovej atmosféry filmu. Zdrojom filmovej hudby je gramofónová platňa, hudba v lunaparku a tóny ústnej harmoniky.
Dramaturgický vzorec príbehu iniciatívneho pracovníka, ktorý sa z rôznych dôvodov dostane na rázcestie a ktorému pomôže prostredie, ktoré doteraz ignoroval, je v slovenskom filme asi najčastejšie opakovaným v rámci robotníckeho prostredia. Väčšinou vo filmoch ostáva len pri vzorci. Nevytvorí sa v nich pravdivá dráma, v ktorej postavy nasiaknu životom. Hollého film je v tomto smere výnimkou. Vyniká najmä svojou plastickosťou.
Po filme '''''Havrania cesta''''' ďalej pracuje s témou práce a hrdinstva. V šesťdesiatych rokoch nevznikol v slovenskej kinematografii témou podobný film. Až v roku 1971 prichádza režisér [[Jozef Režucha]] s filmom ''[[Dosť dobrí chlapi]]''. Hollého ''Havrania cesta'' je spolu s [[Stanislav Barabáš|Barabášovou]] ''[[Pieseň o sivom holubovi|Piesňou o sivom holubovi]]'' a [[Peter Solan|Solanovým]] ''[[Muž, ktorý sa nevrátil|Mužovi, ktorý sa nevrátil]]'' inováciou filmového výrazu 60. rokov. Pre prichádzajúcu generáciu filmových tvorcov je prínosná najmä eliminácia pátosu a príklon k ponoru do hĺbky psychiky jednotlivých postáv. Posun prichádza aj v práci s filmovou rečou.
Redaktor '''[[Ivan Benko]]''' píše: „Dobré slovenské filmy sa zjavujú naozaj iba zriedkavo. Havrania cesta znesie podľa môjho smelého názoru porovnanie s Barabášovým filmom „''[[Pieseň o sivom holubovi]]''. ...je predsa len dosť výnimočné dielo v slovenskej kinematografii, najmä pokiaľ ide o spracovanie súčasnej tematiky." <ref>BONKO, Ivan. Príčiny úspechu. Film a divadlo. 1962, roč. 6, č. 25, s. 9</ref> Celovečerný debut Martina Hollého vznikol v rovnakom čase ako filmy ''[[Boxer a smrť]]'' (1962, r. Peter Solan) a ''[[Slnko v sieti]]'' (1962, r. [[Štefan Uher]]). V roku 1963 boli všetky tri snímky ocenené na ''[[Festival československého filmu|Festivale československých filmov]]'' v [[Ústí nad Labem]].
'''''Havrania cesta''' je film o osamelosti človeka, ktorého kolektív nedokáže plne pochopiť, a ktorý si k nemu nevie nájsť cestu. Ale je to súčasne film aj o karierizme a o ľuďoch, ktorí ho pestujú. Obidva tieto myšlienkové póly nachádzajú ľudské spodobnenie v dvoch hrdinoch - '''Petrášovi a Matúšovi.'''" <ref>JANEK, Miroslav. "... v osamelých sa havranov". Kultúrny život. 1962, roč. 17, č. 51 – 52</ref>
'''"Havrania cesta''' je príbehom o svedomí stvárnenom v dvojroli. Dôležitým sa tu však nestáva víťazstvo jedného alebo druhého princípu, postavy sa tu nerozlišujú na biele a čierne. '''Martinovi Hollému''' sa už samotnou dvojpólovosťou svedomia podarilo vyhnúť klišé a otvorene polemizovať s akoukoľvek primitivizujúcou jednoznačnosťou." <ref>HOREČNÁ, Andrea. Martin Hollý. SME - Festivalový denník. č. 2/1.12.1999, s. 3</ref>
"Film '''''Havrania cesta''''' jasne signalizuje liberalizáciu tematickej zložky diela, v ktorej sa presúva akcent z budovateľskej agitácie na reálne sociálne vzťahy, a vysúva do popredia kultivovanosť réžie usilujúcej sa o moderný filmový výraz. Svojím poetologickým antitradicionalizmom reprezentuje prekonávanie opisného symbolizmu z predchádzajúceho obdobia." <ref>MACEK, Václav; PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin : Osveta</ref>
Myšlienku filmu režisér filmu popisuje nasledovne: "Vo filme nejde iba o príbeh montérov vysokého napätia - ten istý problém by mohol vzniknúť napríklad medzi lekármi alebo vysokoškolskými profesormi. Kdekoľvek možno stretnúť karierizmus, nešťastie ľudí, hádzanie polien pod nohy. Chcel som to cez niektorých ukázať - povedzme cez montérov. Vo filme ide teda o široký záťah do ľudskej duše. Každý máme okolo seba Petrášov, Slameňov, Cyrilov a treba ich rozlišovať. Pokiaľ ide o poznanie života - nie sme až takí hazardéri, aby sme režírovali film bez toho. Bol som v asi desiatich brigádach, ich prácu poznám. Chcel som ukázať pravdu, aká je." <ref>HYSKOVÁ, A. Cestou havranov alebo sokolov? Život. 1963, č. 6, s. 10 - 11</ref>
== O režisérovi ==
'''[[Martin Hollý]]''', ktorý týmto celovečerným filmom debutuje, je režisérom príbehov, ktorým dominujú silné dramatické konflikty. Balansuje na hrane medzi fikciou a dokumentom, čo dokladá citát: "Režíruje autentické postavy až po krajnú hranicu ich ´herectva´, nikdy však neprekročí územie dokumentaristiky a nevypomôže si napríklad neznámym hercom. Tieto východiskové umelecké dispozície Hollého sa naplno prejavili aj v hranej tvorbe." <ref>MACEK, Václav; PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin : Osveta, 1997</ref>
== O autorovi predlohy ==
'''[[Ľudovít Filan]]''' sa narodil v Bratislave, kde vyštudoval gymnázium. V rokoch 1959 – 1960 bol redaktorom denníka [[Práca (noviny)|Práca]] a od roku 1960 režisérom v '''[[Štúdio hraných filmov Bratislava|Štúdiu hraných filmov]]''' v Bratislave. Vo svojej práci publicistu sa zameriaval na reportáže a fejtóny. Vyšli mu knižne pod spoločným názvom ''Ozveny všedných dní'' (1957). Neskôr sa začal venovať aj písaniu rozhlasových hier, a tiež televíznych a filmových scenárov. Medzi jeho diela patria napríklad práce ''A bolo svetlo'' (1960), ''Žolík'' (1960), ''Motýle'' (1961), ''Ja, Adam, volám Zem'' (1964), a rozhlasové hry ''Zbohom, vtáci ohniváci'' (1970), ''S nohou vo dverách'' (1979) a i. Napísal aj niekoľko scenárov. Napríklad filmom ''Výhybka'' (1963), ''Odhalenie Alžbety Báthoryčky'' (1965), ''Naši pred bránami'' (1970), ''Letokruhy'' (1972), ''V každom počasí'' (1974), televíznych filmov (''Prípad Gabriela'', ''Rok má šesť dní'' a i.).
<ref>http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/ludovit-filan</ref>
== Referencie ==
| 