Wikipédia

Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d čiastočná typografia
Kelovy (diskusia | príspevky)
101 000 editací
d drobné
Riadok 65:
| Poznámky = člen [[Inštitút Francúzska|Inštitútu Francúzska]]
}}
'''Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord''' (* [[2. február]] [[1754]], [[Paríž]] – † [[17. máj]] [[1838]], [[Paríž]]), obvykle nazývaný '''Talleyrand''', bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[politik]] a [[diplomat]]. Pochádzal z rodiny vysokej šľachty a orientoval sa na kariéru v cirkvi podobne ako jeho strýko [[reims]]ký [[arcibiskup]]. Stal sa kňazom, potom [[autun]]ským [[biskup]]om, počas [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]] vystúpil z cirkvi, aby viedol laický život.
 
Talleyrand počas svojho života zastával politické mocenské funkcie vo viacerých režimoch danej epochy. Bol poslancom v zhromaždení [[Generálne stavy (Francúzsko)|generálnych stavov]] v období monarchie, predsedom [[Národné zhromaždenie (Francúzsko)|Národného zhromaždenia]] a veľvyslancom počas [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]], ministrom zahraničných vecí v etape [[Direktórium|Direktória]], konzulom za Prvého cisárstva, veľvyslancom, ministrom zahraničia a predsedom Rady ministrov v období Reštaurácie, veľvyslancom v službách Júlovej monarchie. Asistoval pri korunovácii [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] (1775), [[Napoleon I.|Napoleona I.]] (1804), [[Karol X. (Francúzsko)|Karola X.]] (1825) a [[Ľudovít Filip Orleánsky|Ľudovíta-Filipa]] (1830).
Riadok 161:
11. júla 1804 bol vymenovaný za hlavného komorníka. Talleyrand, ktorý tlačil na Napoleona, aby uzákonil dedenie moci<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=529}}</ref>, asistoval 2. decembra pri pomazaní [[Napoleon I.|Napoleona I.]] 1. februára [[1805]] mu bola udelená veľká stuha [[Čestná légia|Čestnej légie]]<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=531}}</ref>.
 
V roku [[1805]] začal rakúsku kampaň. Talleyrand nasledoval cisára na jeho trase cez [[Európa|Európu]]. Pri príchode do [[StrasbourgŠtrasburg]]u bol prítomný pri záchvate [[Epilepsia|epilepsie]], ktorý prepadol Napoleona<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=545}}</ref>. Deň po víťazstve pri [[Ulm]]e poslal do StrasbourguŠtrasburgu cisárovi správu o potrebnom osobnom pozorovaní v Rakúsku, aby sa dosiahla rovnováha medzi štyrmi veľmocami: [[Rakúsko]]m, [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], [[Francúzsko]]m a [[Rusko]]m, ku ktorým pridal [[Prusko]].
 
Po skvelom [[Bitka pri Slavkove|víťazstve v Austerlitzipri ([[SlavkovSlavkove]]) a zdrvujúcej porážke pri [[Bitka pri Trafalgare|Trafalgare]], podpísal Talleyrand 26. decembra [[1805]] zmluvu v Pressburgu ([[Bratislava]]), nazvanú [[Bratislavský mier (1805)|Bratislavský mier]]<ref name="Waresquiel_2003_373">{{Harvbz|Waresquiel|2003|St=373}}</ref>. Zmluva stanovila vytvorenie [[Rýnsky spolok|Rýnskeho spolku]] a tvoril ju pod dohľadom Napoleona. Skúšal v nej zjemniť podmienky dané Rakúsku. Súhlasil s desaťpercentnou zľavou na finančné sankcie a poplatky, čím spôsobil Napoleonovu nespokojnosť<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|Sst=558 – 559}}</ref>:
 
''Rakúsko, v stave rozvratu, nemôže nič iné, len prijať podmienky kladené dobyvateľom. Boli tvrdé a zmluva urobená s M. d'Haugwitzom žiadala ich pre mňa nemožné zjemnenie kontribúcií v súvislosti s inými článkami zmluvy. Napoleon mi napísal po nejakom čase: Urobil ste mi v Presbourgu zmluvu, ktorá mi veľmi prekáža.'' citát: Talleyrandove memoáre<ref>{{Harvbz|Talleyrand-Périgord|2007|St=249}}</ref>.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Charles-Maurice_de_Talleyrand-Périgord“