|
[[Obrázok:Gypsy settlement.jpg|right|thumb|CigánskaRómska osada]]
[[Obrázok:Gypsy_settlement_near_Letanovce.jpg|right|thumb|Zaniknutá cigánskarómska osada „Letanovský mlyn“ pri Letanovciach]]
'''CigánskaRómska osada''' alebo '''rómskacigánska osada''' je prejav stavebnej činnosti rómskeho etnika s charakteristickými znakmi. Ide o osobitnú kapitolu [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudovej architektúry na Slovensku]].
== Cigáni ==
[[CigániRómovia]] ([[RómoviaCigáni]]) majú celkom odlišné dejiny a mentalitu ako majoritné obyvateľstvo na Slovensku. Prichádzali do Európy z Ázie a narozdiel od ostatných kočovníkov, nerobili bojové výpravy a nemali vlastný štát ani územnú samosprávu. Postupne sa šírili z juhovýchodnej Európy a zakladali vlastné usadlosti, bokom od ostatného obyvateľstva a tak si udržiavali vlastné zvyky. Vyhľadávali miesta, kde bola voda, drevo a pasienky. Prejavovali zručnosť najmä v hudbe a umení.
== Osady ==
V Uhorsku boli najmä v [[18. storočie|18. storočí]] snahy priviesť CigánovRómovia k usadlému spôsobu života a začleniť ich do usadlostí majoritného obyvateľstva. CigániRómovia sa však vo veľkej časti neprispôsobili a naďalej sa sťahovali. V tomto období vzniklo najviac osád. Ich podoba sa rôznila: niekedy to boli osady vzniknuté pozdĺž cesty alebo potoka, inokedy nepravidelné, zhlukové usporiadania domov, ktoré postupne prevládli.
== Stavby ==
Okrem stanov a júrt stavali CigániRómovia aj zemnice a polozemnice, postupne prišli k jednopriestorovým domom, ku ktorým pribudlo aj zádverie.
Zemnice sa stavali vo svahu a na čelnej fasáde mali dverný otvor, spočiatku prekrytý iba plachotu, neskôr aj dverami. Šikmá strecha zemnice sa oprierala o [[Socha (architektúra)|sochu]]. Polozemnice boli podobné zahĺbené stavby, ktorých strecha však už stála na nízkych stenách. Od polozemníc sa prešlo k jednopriestorovým domom (dreveným alebo hlineným podľa oblasti). Vidíme tu už čiastočné ovplyvnenie architektúry pôvodným obyvateľstvom, cigánskerómske domy však boli oveľa skromnejšie. K jednému priestoru pribudla časom aj predsieň, riešená najskôr formou dostavby s nižším stropom. Ak sa predsieň stavala spolu s hlavným priestorom, mala s ním spoločnú strechu. Predsieň sa využivalavyužívala na uskladnenie potravín. Varilo sa prevažne vonku, kde prekrytím sporáka jednoduchou konštrukciou vznikla letná kuchyňa. Zdobilo sa hlavne maľovaním vonkajších aj vnútorných stien.
V druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] došlo k viacerým snahám o likvidáciu rómskych osád a ich presťahovaniu napríklad do nájomných domov. Niektoré osady sa prispôsobili a postupne splynuli so zástavbou mesta. Niektoré domy Rómov tu dosahovali slušný štandard.
| 