Aglomerácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 5783381 používateľa Vasiľ (diskusia) bola vrátená
d Revízia 5785186 používateľa Miriam123 (diskusia) bola vrátená
Riadok 6:
Väčšinou sa vyznačuje spoločnou hromadnou dopravou, previazanosťou ekonomiky a [[zástavba|zástavbou]], spoločnou administratívou alebo veľmi blízkou polohou. Časté sú aglomerácie banských miest hlavne v strednej Európe, napríklad [[Ostrava]], alebo husto koncentrovaných miest v priemyselných centrách západnej Európy, napríklad [[Porýnie]], [[Porúrie]], [[Londýn]], [[Liverpool]], alebo v Spojených štátoch ([[Miami]], [[Tampa]], [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[New York (mesto)|New York]], [[Washington (D.C.)|Washington]], [[Los Angeles]], [[San Francisco]], [[Chicago]], [[Detroit]]).
 
== Pozri aj ==
 
* [[Zoznam aglomerácií na Slovensku]]<br />
== Minulosť ==
 
V minulosti žila väčšina ľudí v malých vidieckych komunitách a existovalo len niekoľko veľkých miest. Podľa dostupných údajov vyše milióna obyvateľov mal iba Londýn a len zopár miest malo vyše 100 000 obyvateľov. V súčasnosti žije vo veľkých mestách približne polovica svetovej populácie. Na základe rýchleho a pretrvávajúceho nárastu mestského obyvateľstva sa predpokladá, že v roku 2020 bude žiť vo veľkomeste šesť ľudí z desiatich<ref>Luhr, J.F. a kol. 2003. Earth. London: A Penguim company, 2003. 520s. ISBN 80 – 551 – 0796 – 3</ref>.
 
== Súčasnosť ==
Život ľudí v súčasnosti má mestský charakter. Veľkomestá dominujú súčasnému životu. Ich vplyv je taký enormný, že aj najodľahlejšie vidiecke regióny sú od nich zvyčajne závislé pri uspokojovaní svojich potrieb, pokiaľ ide o potraviny, suroviny a energiu. V dôsledku toho sú centrom dopravy, obchodu a technického pokroku. Tiež sú centrom kultúrneho života. Spoločenské zmeny, ktoré by na vidieku prebiehali celé stáročia, sa v mestských aglomeráciách často udejú v priebehu niekoľkých rokov. Rovnako dramatický je aj vplyv veľkomiest na životné prostredie. Mestská výstavba pochováva obrovské plochy pod betón a taktiež má vplyv na podnebie.
 
== Interné zóny ==
V súčasnosti majú veľkomestá svoju charakteristickú štruktúru. V 20. rokoch 20. storočia bola tendencia, aby veľkomestá boli usporiadané do kruhov okolo centrálnej obchodnej štvrte, pričom prvá mala byť tranzitná zóna priemyslu s bytovou výstavbou pre chudobné vrstvy, potom kruh robotníckych domov, kruh predmestí a nakoniec predmestské obytné štvrte pre bohatých. Roku 1939 sa presadzovalo, aby sa mestá nebudovali do kruhov, ale do sektorov v tvare písmena V pozdĺž dopravných trás. Neskôr sa objavil názor, aby sa nebudovali veľkomestá iba okolo jedného centra, čiže jadra, ale okolo viacerých. Prvky všetkých týchto modelov možno pozorovať vo väčšine starších západných veľkomiest.
 
== Populačné trendy ==
Počet obyvateľov miest všade vo svete narastá. Ak bude súčasný trend pokračovať v roku 2030 bude žiť v mestách vyše 84 percent ľudí. Niektoré najväčšie mestá vo vyspelých krajinách už zrejme takmer dosiahli svoju maximálnu veľkosť napr. populácia Tokia už pravdepodobne dosiahla svoj vrchol. Obrovské veľkomestá (megacity) budúcnosti rozvojových krajinách sú: Lagos v Nigérii, ktorý sa do roku 2015 môže stať domovom minimálne 23 miliónov ľudí, a Dháka v Bangladéši, ktorá môže byť takmer rovnako veľká.
 
== Hromadná doprava ==
S nárastom mestskej populácie sa zvyšuje i tlak na prostriedky hromadnej dopravy, pričom najviac cestujúcich prepravia podzemné systémy.
== Preľudnené štvrte chudoby ==
 
Chudobné príbytky vznikajú vtedy, keď sa do miest sťahujú masy ľudí a nemajú kde bývať.
== Podnebie veľkomiest ==
 
Vo veľkom meste je takmer vždy o niečo teplejšie než v okolitej krajine. V teplých slnečných dňoch môže byť teplotný rozdiel 5 °C aj viac. Príčiny tohto javu, ktorý sa nazýva mestský ostrov tepla, sú rôznorodé. Jednou z príčin je odpadové teplo z mestských budov, vlakov a automobilov, ktoré môže dosiahnuť až polovičnú veľkosť tepla dopadajúceho zo Slnka. Ďalšou príčinou je pohlcovanie slnečného tepla betónom a murivom cez deň a jeho uvoľňovanie v noci. K otepľovaniu prispievajú aj znečisťujúce látky, a to tým, že zachytávajú teplo v blízkosti zemského povrchu. Znečisťujúce látky môžu spôsobovať aj ďalšie zmeny podnebia. Husté hmly, tzv. smog, boli v minulom storočí bežné v mnohých priemyselných mestách, pretože domáce vyhrievacie telesá, priemyselné pece a parné lokomotívy chrlili sadze, ktoré podnecovali zrážanie vlhkosti vo vzduchu. Legislatíva vzťahujúca sa na čistotu ovzdušia a zmeny vo využívaní palív výrazne znížila výskyt smogu , avšak v osemdesiatych rokoch 20. storočia sa v slnkom zaliatych miestach , napr. v Los Angeles objavil nový druh smogu, ktorý sa nazýva fotochemický smog. Tento smog je výsledkom toho, že emisie automobilových výfukových plynov pôsobením slnečného svetla vytvárajú hustý hnedý opar.
 
 
== Najväčšie mestské aglomerácie ==
[[New York]]<br />
 
[[Toronto]]<br />
 
[[Chicago]]<br />
 
[[Los Angeles|Los Angeles]]<br />
 
[[Mexiko]]<br />
 
[[Rio de Janeiro]]<br />
 
[[Buenos Aires]]<br />
 
[[Berlín]]<br />
 
[[Moskva]]<br />
 
[[Londýn]]<br />
 
[[Paríž]]<br />
 
[[Rím]]<br />
[[Káhira]]<br />
 
[[Istanbul]]<br />
 
[[Lagos]]<br />
 
[[Johannesburg]]<br />
 
[[Teherán]]<br />
 
[[Karáči]]<br />
 
[[Kalkata]]<br />
 
[[Dillí]]<br />
 
[[Bombaj]]<br />
 
[[Tokio]]<br />
 
[[Soul]]<br />
 
[[Peking]]<br />
 
[[Hongkong]]<br />
 
[[Manila]]<br />
 
[[Šanghaj]]<br />
 
[[Singapur]]<br />
 
[[Kuala Lumpur]]<br />
 
[[Jakarta]]<br />
 
[[Sydney]]<br />
 
 
== Pozri aj ==
* [[Zoznam aglomerácií na Slovensku]]<br />
 
== Referencie ==
<references/>
 
== Literatúra ==
* Luhr, J.F. a kol. 2003. Earth. London: A Penguim company, 2003. 520s. ISBN 80 – 551 – 0796 – 3</big>
 
 
[[Kategória:Urbánna geografia]]