Mnohobunkový organizmus: Rozdiel medzi revíziami

preklep: kolóniáxch - kolóniách
d (typo, replaced: naviaza → nadviaza (4))
(preklep: kolóniáxch - kolóniách)
Pri [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavnom rozmnožovaní]] sa mnohobunkový organizmus vyvíja z pôvodnej jedinej bunky – [[zygota|zygoty]], čo je oplodnené [[Vajcová bunka|vajíčko]]. Vajíčko sa ďalej delí (brázduje) a vzniká [[embryo]]. Postupne dochádza k [[bunková diferenciácia|špecializácii buniek]]. Na rozdiel od jednobunkových organizmov tvorbu pohlavných buniek u mnohobunkovcov nedokáže zabezpečovať každá telová bunka jedinca, ale len špecializované (generatívne) bunky. Väčšina (vyspelejších) mnohobunkových organizmov nedokáže ani na obmedzený čas fungovať samostatne, rozložená na jednotlivé bunky. Taktiež výživu okrem najprimitívnejších mnohobunkovcov zabezpečujú len bunky špecializovaného tkaniva či pletiva ([[tráviaci epitel|tráviaceho epitelu]] u [[živočíchy|živočíchov]], alebo [[asimilačné pletivo|asimilačného pletiva]] u [[rastliny|rastlín]]). Bunky spolu dokážu komunikovať prostredníctvom [[bunkový spoj|bunkových spojov]].
 
Za mnohobunkové organizmy sa všeobecne považujú len organizmy zložené z buniek s jadrom, čiže [[eukaryoty]]. Napriek tomu aj niektoré [[prokaryoty]] nesú znaky vzájomnej komunikácie, spolupráce či diferenciácie. Napríklad v kolóniáxchkolóniách [[sinice|siníc]] sa tvoria špecializované bunky na fixovanie vzdušného [[dusík]]a, bunky [[streptokoky|streptokokov]] zase dokážu vzájomne komunikovať.
 
Stavebná mnohorodosť na začiatku vývoja mnohobunkovcov naznačuje, že mnohobunkové organizmy majú viacerých predkov a mnohobunkovosť teda vznikla v [[príroda|prírode]] viackrát a nezávisle na sebe.
Anonymný používateľ