Bitka pri Friedlande: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Battle_of_friedland.jpg|thumb|Bitka prie Friedlande]]
{{urgentne upraviť|20140605}}
'''Bitka pri Friedlande''' bola významná bitka [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]]. Stretli sa v nej ruské vojská s [[francúzsko|francúzskymi]] jednotkami. Bitku vyhrali Francúzi.
Napoleon koncentroval v Prusku najlepšie armádne zbory. 14. júna 1807 sa odohrala veľká bitka pri Friedlante vo východnom Prusku. Napoleon tu mal 90 000 vojakov a maršálov: Neya, Murata, Lannesaďalej velili: Victor, Murter, Grouchy a Latour-Houbor. Rusi mali 80 000 vojakov, vrchným veliteľom bol generál Benningsen, velili aj Paltov a Konštantín - cárov brat. Kozákov viedli Uvarov a Gorchakov. Ruské vojská zaujali strategicky veľmi zlú pozíciu, za chrbtom mali rieku Alle a ďalej bola rieka Nemen - hranica Ruskej ríše. Konštantín navrhol cárovi, aby uzavrel mier. Ponad ruské delá dopadávali francúzske paľby na ruskú pechotu a jazdu, za 15 minút mali Rusi 6000 mŕtvych. Francúzi rozmetali ľavé krídlo a zaútočili na Friedlant, potom zaútočili všetky armády. Francúzsky maršal Ney zničil mosty vo Friedlante. Rusi museli ustúpiť cez rieku, kozáci to ešte stihli. Rusi utrpeli obrovskú stratu, padlo ich 33 000, utrpeli katastrofálnu porážku, pechota popadala, časť sa utopila aj v rieke. Francúzi stratili 15 000 vojakov prevažne z Neyovho zboru. Cár ušiel cez rieku Nemen. Bol bezradný, na druhý deň posla emisárov k Napoleonovi, poveril tým Bennigsena, teda jednaním o mieri. Napoleon to prijal s tým, že sa bude rokovať o mieri. Do hry vstúpila diplomacia. 26. júna došlo k prvému stretnutiu Napoleona s Cárom Alexandrom I. ten priznal, že bojovali za Anglické zlaté libry.
 
Zaujímavosť o tejto bitke je, že na socialistického zriadenie v bývalej ČSSR bolo o nej zakázané hovoriť, v dôsledku obrovskej porážky Ruska.
== Pozadie ==
V roku [[1806]] vznikla štvrtá protinapoleonskej koalície. Tvorilo ju [[Rusko]], [[Prusko]] a [[Spojené kráľovstvo|Anglicko]].
 
Pruská vojska boli rozdrvené v bitkách [[Bitka pri Jene|pri Jene]] a Auerstadte. Napoleon potom obsadil [[Berlín]], kde 21. novembra vyhlásil kontinentálne blokádu Anglicka.
 
Teraz ho čakal boj s ruskou armádou, ktorej velil generál [[Levin August von Bennigsen|Benningsen]]. Prvýkrát sa Napoleon s Benningsenom [[Bitka pri Eylau|stretol u Jílového]]. Táto bitka skončila krvavými jatkami a o ničom nerozhodla. V nasledujúcej bitke pri Heilsbergu skončili francúzske vojská neslávne.
 
Napoleon teraz potreboval dosiahnuť rozhodného víťazstva, aby obnovil svoju povesť neporaziteľného vojvodcu, ktorá dosť pri Jílovom a Heilsbergu utrpela. Šancu na také víťazstvo teraz dostal pri Friedlande. Tu sa francúzsky predvoj maršala Lannesa stretol s ruskou hlavnou armádou.
 
== Bitka ==
K bitke sa odohrala [[14. jún]]a [[1807]], keď sa stretol Lannesov predvoj s ruskými hlavnými silami. Rusi mali početnú prevahu, ale Lannes dostával posily.
 
Nakoniec na bojisko dorazil aj Napoleon, ktorý prevzal velenie a začal rozhodujúci útok. Rusi boli donútení k ústupu (či skôr k úteku).
 
== Následky ==
Bitka znamenala pre Rusko pohromu po ktorej nasledovalo uzavretie mieru. [[Tylžský mier]], ktorý obe krajiny uzavreli nebol tak tvrdý, ako sa dalo očakávať. Nielenže Rusko sa obišlo bez územných strát, ale dokonca získalo [[Białystok]]. Na druhú stranu muselo uznať mnohé novovzniknuté krajiny pod francúzskym vplyvom (napr. Varšavské kniežatstvo).
 
Rusko tu sľúbilo že pomôže urovnať britsko-francúzsky spor. Ak sa to nepodarí, stane sa spojencom Francúzska. Francúzsko na oplátku malo sprostredkovať mier Ruska s [[Turecko]]m.
 
V skutočnosti išlo skôr o prímerie pred ďalším bojom. Ten začal v roku [[1812]] a jeho výsledok bol pre Francúzsko fatálny.
 
== Literatúra ==
* Jiří Kovařík: Napoleonova tažení II.
* Pavel Benedikt Elbl: Maršál Lannes, francouzský Achilles
 
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Bitva u Friedlandu|11369530}}
 
[[Kategória:Bitky 19. storočia]]
[[Kategória:1807]]
[[Kategória:Bitky v napoleonských vojnách]]