Verzia z 02:15, 4. január 2014 upraviť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d preklepy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:07, 21. jún 2014 upraviť vrátiť TchoŘoBot (diskusia \| príspevky) Boti 513 editací d Rozlíšenie za pomoci robota: Francúzska revolúcia – zmenené odkazy na Veľká francúzska revolúcia Ďalšia úprava →
Riadok 301: No revolúcia mala dopad aj na spoločnosť. Kvôli zavedeniu strojov mnohí robotníci prišli o prácu. Začali sa združovať do zoskupení, aby sa ubránili pred zamestnávateľmi. Žiadali primerané platy a pracovné podmienky. Vláda ich nerešpektovala a preto začali vznikať [[vzbura\|vzbury]]. Dokonca vtrhli do továrni a rozbíjali stroje. Politici sa začali obávať revolúcie. Vyhnúť sa jej podarilo vďaka novému náboženskému hnutiu. Nevzniklo vďaka cirkvi, tá sa o problémy mestských ľudí nezaujímala. Hnutie, ktoré chápalo potreby robotníckej vrstvy bolo vedené [[John Wesley\|Johnom Wesleym]], anglikánskym [[kňaz]]om, ktorý cestoval po krajine a šíril svoje učenie. Počas svojho života prešiel na koni 224 000 míľ a kázal v každej dedine, cez ktorú prechádzal. Zakrátko sa k nemu pridali ďalší. Jeho hnutie nazývané [[metodizmus]] dávalo obyčajným ľuďom zmysel života a dôstojnosť. Vďaka nemu mnohí začali tvrdo pracovať a získali majetok. Vznikali aj hnutia, ktoré boli proti otroctvu. V roku [[1807]] bolo obchodovanie s otrokmi zákonom zakázané, no v kolóniách trvalo až do roku [[1833]]. Po strate 13 amerických kolónií v dôsledku vyhlásenia ich nezávislosti a vzniku [[Spojené štáty americké\|USA]] v roku [[1776]] a [[~~Francúzska~~Veľká francúzska revolúcia\|revolúcii vo Francúzsku]] v roku [[1789]] sa začala organizovanosť a emancipácia robotníckych vrstiev v britskej spoločnosti. Vznikli prvé robotnícke organizácie, ich existencia bola však hneď nato ilegalizovaná. === Napoleon a Británia === Vo Francúzsku v roku [[1789]] začala [[~~Francúzska revolúcia\|~~Veľká francúzska revolúcia]]. Bola vedená strednou vrstvou obyvateľstva – [[buržoázia\|buržoáziou]] a robotníkmi. Jej príčinami boli hlavne hospodárska o politická kríza. Cieľom bolo odstrániť absolutistickú moc panovníka a zabezpečiť pre ľudí základné občianske práva. V Anglicku tieto vrstvy patrili k najmocnejším a spolu účinkovali bok po boku v parlamente. Nepozdávala sa im myšlienka revolúcie a obávali sa, aby neovplyvnila nižšie vrstvy. Niektorí radikáli však volali po zmenách aj v Británii. Nazývali sa [[Jakobíni]] a spolupracovali s „Whigs“. Proti nim stáli [[Toryovci]] a [[Wiliam Pitt]] mladší. Aj bojovníci za nezávislosť Američanov Paine a Burke podporovali rovnoprávnosť všetkých spoločenských vrstiev. Robotníci začali zakladať vlastné politické organizácie, ktoré však po pár rokoch zanikli. V roku [[1793]] Británia vstúpila do vojny s Francúzmi, ako reakciu na ich napadnutie dnešného Belgicka a Holandska. Francúzsky cisár [[Napoleon Bonaparte]] plánoval dokonca inváziu na [[Britské ostrovy]]. Briti sa ich snažili poraziť na mori a obmedziť pohyb ich obchodných lodí. Admirál [[Horatio Nelson]] vybojoval viacero bitiek nad Francúzmi pri Egypte, Španielsku a v roku [[1805]] im uštedril definitívnu porážku v [[Bitka pri Trafalgare\|bitke pri myse Trafalgar]]. Potom ešte Angličania, vedení generálom Welingtonom, porazili Francúzov a ich spojencov (Španielsko a Portugalsko) aj na súši. Napoleon bol poslaný do vyhnanstva, no podarilo sa mu ujsť a na sto dní obnovil [[cisár]]stvo. Británia sa proti nemu spojila s Prusmi. V roku [[1815]] bol Napoleon spojeneckými vojskami v [[Bitka pri Waterloo\|bitke pri Waterloo]] definitívne porazený. V [[19. storočie\|19. storočí]] bola Británia na vrchole moci. Po priemyselnej revolúcii mala najrozvinutejšie továrne a vďaka obchodu mala najrozsiahlejšiu sieť kolónii. Z toho pramenilo obrovské sebavedomie obyvateľov, hlavne najmocnejšej strednej vrstvy – priemyselníkov. Ich počet vzrástol aj vďaka celkovej [[populácia\|populačnej]] explózii. Počet obyvateľov stúpol až na 40 000 000. To prinieslo zmeny aj do politiky a koncom storočia už väčšina mužov mala volebné právo. V zahraničnej politike sa Británia orientovala na dve veci: rovnováhu síl medzi národmi a voľný trh, ktorý bol výhodný pre jej ekonomiku. Prvú úlohu sa im podarilo splniť, keď Francúzsku poskytli pomoc na obnovu po revolúcii, na úkor silnejúceho Rakúska. Vplyv Ruska bol zase obmedzovaný Prusmi. Obchodnú pozíciu si udržovali vďaka rozvinutému námorníctvu. Mohli kontrolovať celý svet, lebo počas Napoleonských vojen získali viaceré územia. Vláda sa snažila toto koloniálne panstvo ešte rozšíriť. Báli sa, že Rusi plánujú expanziu na Balkán, preto podporovali Turkov proti Rusom. Silná konkurencia im rástla aj v podobe Nemecka a Francúzska.

Dejiny Spojeného kráľovstva: Rozdiel medzi revíziami