Alexandr Vasilievič Suvorov: Rozdiel medzi revíziami

[[FrancúzskaVeľká francúzska revolúcia]] v tých rokoch vystrašila väčšinu vtedajších [[Európa|Európskych]] mocností. Vznikla koalícia [[Anglicko|Anglicka]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskeho kráľovstva]] a [[Rusko|Ruska]]. [[Napoleon Bonaparte]] v tej dobe úspešne vzdoroval tejto koalícii a obsadil v ťažení v rokoch [[1796]] – [[1797]], prakticky celé [[Taliansko]]. Na naliehanie svojich rakúskych spojncov bol Pavol I. nútený maršala Suvorova opäť menovať hlavným veliteľom ruských vojsk v severnom Taliansku. Jeho hlavnou úlohou bolo zadržať nástup Napoleonovych generálov. Suvorov bol v tej dobe jedným z mála vojvodcov, ktorí pochopili novátorské prvky skrývajúce sa v pozadí úspechov francúzskej armády a hľadal proti nim účinné opatrenia. „Generál Vpred“, ako ho Rakúšania pre jeho obľubu útočnej taktiky, najmä boja na bodáky nazývali, odmietol rakúske vojnové plány zakladajúce sa na zdĺhavom manévrovacom spôsobe boja a sám viedol ruské a rakúske vojská, keď zvíťazili [[27. apríl]]a [[1799]] v [[bitka pri rieke Adda|bitke pri rieke Adda]] nad Francúzmi, zatiaľ čo sa Napoleon venoval svojim dobrodružstvám v [[Egypt]]e. Následne [[29. apríl]]a [[1799]] obsadili [[Miláno]], čo znamenalo likvidáciu všetkých Napoleonovi naklonených štátikov v severnom Taliansku. [[19. jún]]a porazil v trojdennej [[Bitka pri Trebii (1799)|bitke pri Trebii]] francúzskeho generála [[Étienne-Jacques-Joseph-Alexandre MacDonald|Macdonalda]]. Na posledný odpor sa zmohli francúzske a miestne sily [[15. august]]a v [[bitka pri rieke Novi|bitke pri rieke Novi]], ale i tu ich Suvorov vehementne zdolal. V tomto boji padol i francúzsky generál [[Barthélemy Catherine Joubert|Joubert]]. Sardínsky kráľ udelil Suvorovovi titul talianskeho šľachtica. Po sérii víťazstiev mienil Suvorov pokračovať vo svojom postupe až do [[Francúzsko|Francúzska]]. To mu však spojenci nedovolili a vyslali jeho ruské vojská do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde sa mal stretnúť s oddielmi Rimského-Korsakova. Koncom leta, [[31. august]]a [[1799]] sa jeho armáda pohla cez [[Alpy|Alpské]] priesmyky po [[Hannibal Barkas|Hannibalovom]] vzore do Švajčiarska. Medzi tým boli oddiely Korsakova generálom [[André Masséna|Massénom]] porazené pri [[Zürich]]u. Suvorovove vojská cestou prišli o väčšinu [[Kôň (podrod)|koní]], [[delo|diel]] aj trénu. Bez dostatočných zásob a výstroja vojsk, v neznámom horskom teréne, za dažďa, obklopený nepriateľskou presilou sa prebojoval cez Svätogotthardský priesmyk. Horskou cestou, v hlbokom snehu za veľkých útrap prostých vojakov previedol svoje vojsko do Mouttskej doliny, kde sa stretli so zvyškami vojsk Korsakova. Následne sa prebojoval cez viacnásobnú presilu Francúzov a {{m|2407|m}} vysokým horským chrbtom ustúpil do údolia Rýna, do [[Vorarlberg]]u, kde so značne oslabenou armádou prezimoval. Generál [[André Masséna|Masséna]] vtedy vyhlásil, že by obetoval 20 svojich víťazstiev za takýto čin.

Suvorov, v dobe kedy žil, obohatil vojenskú prax o svoje svoje vlastné myšlienky. Zavrhoval vtedy bežne používanú [[lineárna taktika|lineárnu taktiku]], pre jej slabé manévrovacie schopnosti. Rozvíjal taktiku kordónov a kolón, čiže voľnejších zoskupení, ktorú uplatňovali najmä francúzske vojská počas [[FrancúzskaVeľká francúzska revolúcia|revolúcie]]. O jeho kvalitách hovorí i fakt, že bojoval v 60 bitkách, z ktorých ani jednu neprehral, to i napriek tomu, že mnohé z nich viedol s vojskom rovnako silným alebo dokonca slabším ako nepriateľ.