|
[[Súbor:Albania minorities.png|thumb|Etnografická mapa Albánska, biela farba-Albánci, modrá farba – [[Gréci]], žltá farba – [[Arumuni]], zelená farba – [[Srbi]], ružová farba – [[Macedónci]].]]
Presný počet národnostných menšín v Albánsku nie je celkom ujasnený, keďže albánska politika nepriznáva pravdivé čísla, ktoré prikrášlujeprikrášľuje v prospech Albáncov. Albánci tvoria podľa pravdivých predpokladov približne 75% obyvateľstva. Najsilnejšia menšina sú [[Gréci]], ktorí tvoria asi 15% obyvateľstva, nasledujú [[Arumuni]] (7%) a zvyšok tvoria [[Srbi]], [[Cigáni]], [[Turci]] a slovanskí [[Macedónci]]. Z hľadiska náboženského vyznania, približne 75% tvoria [[moslimovia]] – Albánci, zvyšok tvoria [[Kresťanstvo|kresťania]], z ktorých asi 5% sú katolíci (Albánci), zvyšok sú grécki pravoslávni kresťania (Gréci, Arumuni, Albánci).
Gréci už od staroveku žijú v južnej časti Albánska, sústreďujú sa v mestách [[Gjirokastër]] ([[Gréčtina|grécky]] Arjyrokastro), [[Himarë]] (gr. Chimara), [[Sarandë]] (gr. Ajii Saranda), [[Vlorë]] (gr. Avlona), [[Delvinë (mesto)|Delvinë]] (gr. Delvina). Gréci obývajú aj albánsky ostrov [[Ksamil]] (gr. Examilio), ktorý sa nachádza pri gréckom ostrove [[Korfu]].
Kultúrnym strediskom Grékov v južnej časti Albánska bol už od byzantskej doby Gjirokaster.
== Jazyk ==
Albánbsky jazyk (''Gjuha shqipe'') je pravdepodobne moderným potomkom starovekej tráko-illýrštinyillýrčiny a tvorí samostatnú európsku vetvu. Albánčina sa rozdeľuje podľa pôvodu na severoalbánsky a juhoalbánsky dialekt (''gheg'' a ''tosk'') a patrí medzi gramaticky najzložitejší balkánsky jazyk. Juhoalbánskym dialektom sa rozpráva v častiach [[Stredné Grécko|Stredného Grécka]] a v niektorých oblastiach [[Peloponéz]]u a taktiež v niektorých malých oblastiach talianskej [[Kalábria|Kalábrie]] a [[Sicília|Sicílie]]. Albánčina (arvanitčina) z Grécka je však silne heleniovanáhelenizovaná, nachádza sa tu väčšie množstvo gréckych prvkov, ako v štandardnej albánčine. Počas svojho vývinu od tráko-ilýrčiny sa do tohto jazyka dostalo mnoho slov z [[Gréčtina|gréčtiny]] a [[Latinčina|latinčiny]]. Silný latinský charakter nadobudla stará tráko-illýrčina z územia Albánska počas rímskej doby, množstvo gréckych slov sa do albánskeho jazyka dostalo už v staroveku, ale aj počas byzantskej a tureckej nadvlády.
Najviac gréckeho vplyvu v jazyku nachádzame v južnoalbánskom dialekte, keďže tu bolo v stredoveku asimilovaných mnoho [[Gréci|Grékov]].
|
