Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling: Rozdiel medzi revíziami

d
Výmena šablóny ('Biografia' -> 'Infobox Osobnosť')
d (robot Pridal: hu Zmenil: de, en, ru)
d (Výmena šablóny ('Biografia' -> 'Infobox Osobnosť'))
{{Infobox Osobnosť
{{Biografia |
názov |Meno = Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling |
meno_obrázku |Portrét = Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling.png|
popis_obrázku |Popis = predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu|
dátum_narodenia|Dátum narodenia = [[27. január]], [[1775]]|
miesto_narodenia|Miesto narodenia = [[Leonberg (Baden-Württemberg)|Leonberg]], [[Nemecko]] |
|Dátum úmrtia = [[20. august]], [[1854]]
živý-mŕtvy = mŕtvy |
dátum_úmrtia |Miesto úmrtia = [[20.Bad augustRagaz]], [[1854Švajčiarsko]] |
|}}
miesto_úmrtia = [[Bad Ragaz]], [[Švajčiarsko]]
}}
'''Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling''' (* [[27. január]] [[1775]], [[Leonberg (Baden-Württemberg)|Leonberg]] - † [[20. august]] [[1854]], [[Bad Ragaz]]) bol predstaviteľ [[Nemecko|nemeckého]] klasického [[idealizmus|idealizmu]] a jeho spojenia s [[romantizmus|romantikou]]. Učil v [[Jena|Jene]], [[Würzburg]]u, [[Erlangen]]e, [[Mníchov]]e a [[Berlín]]e. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali ''Proteus filozofie''. V nadväznosti na [[Immanuel Kant|Immanuela Kanta]] a [[Johann Gottlieb Fichte|Gottlieba Fichteho]] rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v [[umenie|umení]], ktoré stojí rovnoprávne vedľa [[filozofia|filozofie]] či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká s druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu.
 
3 744

úprav