Antonio Galli da Bibbiena: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
d →Pôvod: wikilinky |
||
Riadok 15:
Slávu umeleckej rodiny Galliovcov, ktorí vynikli ako maliari, divadelní architekti a dekoratéri, založil jej najstarší známy príslušník Giovanni Maria Galli da Bibbiena (1625 – 1665). Podľa miesta jeho narodenia, mesta [[Bibbiena]], ležiaceho neďaleko hraníc Toskánska a regiónu [[Emilia-Romagna]], si rodina zvolila svoj predikát. Trinásti umelci v štyroch generáciách pôsobili v Taliansku, [[Nemecko|Nemecku]], [[Švédsko|Švédsku]], [[Uhorsko|Uhorsku]], ale aj napr. v [[Lisabon]]e či v [[Petrohrad|Sankt Peterburg]]u.
Spomedzi všetkých jej členov pre dejiny umenia na Slovensku mala význam tvorba bratov Galliovcov – [[Giuseppe Galli da Bibbiena|Giuseppeho]] (1696 – 1757) a o rok mladšieho Antonia, pôsobiacich v službách [[Viedeň|viedenského]] cisárskeho dvora ako dvorní divadelní dekoratéri a inžinieri. Ich umelecké pôsobenie na Slovensku sa spája s menom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] a uhorského [[Prímas (arcibiskup)|prímasa]] [[[[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházi]]|Imricha Esterházyho]], pre ktorého spolu navrhovali v [[Bratislava|Bratislave]] rôzne príležitostné architektonické scény a kulisy. Významnejšiu umeleckú stopu na Slovensku zanechal mladší z bratov, Antonio.
Antonio Luigi Galli da Bibbiena bol tretím synom [[Ferdinando Galli da Bibbiena|Ferdinanda Galliho]] (1656 – 1743), umelca, ktorý sa preslávil svojimi iluzívne pôsobiacimi maľbami. V roku 1711 vydal traktát ''L'architettura civile preparata su la geometria e ridotta alle prospettive'' (''Občianska architektúra zameraná na geometriu a zníženú perspektívu''), v ktorom sa zaoberal maliarstvom a architektúrou z pohľadu perspektívy. Ako preslávený maliar a scénický dekoratér prišiel do Viedne na pozvanie cisára [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]] a vďaka úspešnému pôsobeniu v hlavnom meste cisárstva ho nasledovali aj jeho synovia Giuseppe a Antonio.
Riadok 21:
Antonio Luigi v plnej miere zúročil po otcovi zdedené vlohy. Umelecké vzdelanie získal v [[Bologna|Bologni]]; výtvarné nadanie si zdokonaľoval aj u svojho otca (spolu s ním sa podieľal napr. na obnove divadla Teatro della Fortuna v meste [[Fano]]).
Po príchode do Viedne sa v novom prostredí pomerne rýchlo udomácnil. V rokoch 1723 až 1747 pracoval pre dvor cisára Karola VI. vo funkcii „cisárskeho prvého divadelného inžiniera“. Z Viedne podnikal kratšie „umelecké výjazdy“ do blízkeho okolia. V období rokov 1726 – 1727 napr. pôsobil v [[Uhorsko|Uhorsku]], kde sa podieľal na výzdobe [[Bazilika svätého Michala (Vesprém)|Baziliky svätého Michala]] vo [[Vesprém]]e. V roku 1727 sa vrátil späť do Viedne.
== Pôsobenie na Slovensku ==
| |||