Christian August Saský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
LacoR (diskusia | príspevky)
d →‎Zdroje: preklepy
LacoR (diskusia | príspevky)
infobox, formulácia
Riadok 1:
{{Infobox OsobnosťBiskup
|Meno = Christian August Saský
|Rodné meno =
|Portrét =
|Aktuálny titul = arcibiskup ostrihomský
|Veľkosť obrázka =
|Portrét =
|Popis = uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup
|Veľkosť portrétu =
|Dátum narodenia = [[9. október]] [[1666]]
|Popis portrétu =
|Miesto narodenia = [[Moritzburg]], [[Sasko]]
|Erb = COA_cardinal_DE_Sachsen-Zeitz_Christian_August.png
|Dátum úmrtia = {{dúv|1725|8|23|1666|10|9}}
|Veľkosť erbu =
|Miesto úmrtia = [[Regensburg]], [[Rímskonemecká ríša]]
|Dátum narodenia = [[9. október]] [[1666]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby -->
|Miesto narodenia = [[Moritzburg]], [[Sasko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1725|8|23|1666|10|9}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
|Miesto úmrtia = [[Regensburg]], [[Rímskonemecká ríša]]
|Kňazské svätenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
|Kňazské svätenie miesto =
|Kňazské svätenie svätiteľ =
|Biskupské svätenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
|Biskupské svätenie miesto =
|Biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Leopold Kolonič|kardinál Leopold Kolonič, arcibiskup ostrihomský]]
|Biskupské svätenie spolusvätitelia =
|Biskupské heslo =
<!-- Kardinál -->
|Kardinál = áno
|Menovanie dátum = {{dúv|1706|5|17|1666|10|9|k=0}}
|Menovanie pápež = Klement XI.
|Kardinálsky stupeň =
|Titulárny kostol =
<!-- tituly a funkcie -->
|Tituly =<div>
* 1707 arcibiskup ostrihoský
* 1706 menovanie za kardinála
* 1701 - 1707 arcibiskup-koadjútor ostrihomský
* 1696 - 1707 biskup győrsky </div>
 
<!-- Svätec -->
|Blahorečenie dátum =
|Blahorečenie miesto =
|Blahorečil =
|Kanonizovaný dátum =
|Kanonizovaný miesto =
|Kanonizoval =
|Patrón =
|Podpis =
|Webstránka =
|Poznámky =
}}
'''Christian August Saský''' (* [[9. október]] [[1666]], [[Moritzburg]] - † [[23. august]] [[1725]], [[Regensburg]]) bol [[Sasko|saské]] knieža, [[Uhorsko|uhorský]] prímas-kardinál (od r. 1707) a [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský]] [[arcibiskup]].
 
== Život a kariéra ==
 
Pochádzal z [[Protestantizmus|protestantskej]] rodiny sasko-zeitského kniežaťa [[Móric Sasko-Zeitský|Mórica]], ktorý bol príslušníkom bočnej kráľovskej línie [[Wettinovci|Wettinovcov]], a jeho druhej manželky [[Dorota Mária Sasko-Wiemarská|Doroty Márie Sasko-Wiemarskej]]. Sprvu si vybral vojenskú kariéru a už ako dvadsaťročný sa zúčastnil na protitureckých bitkách (o.&nbsp;i. sa podieľal na oslobodení [[Budín]]a).
 
Jeho ďalšia životná dráha začala prestúpením na [[Katolicizmus|katolícku vieru]]; vzápätí nato sa stal kňazom. Potom už jeho cirkevná kariéra rýchlo napredovala. V roku 1695, potom ako sa presťahoval do [[Uhorsko|Uhorska]], sa stal [[győr]]skym biskupom. aV roku o1701 jedenásťbol rokovmenovaný za arcibiskupa-koadjútora neskôrostrihomského, (17. mája 1706) bol pápežom [[Klement XI.|Klementom XI.]] menovaný za [[kardinál]]a. aPo smrti arcibiskupa vLeopolda [[Ostrihom]]e (úraduKoloniča sa ujal úradu ostrihomského arcibiskupa 20. januára nasledujúceho1707.<ref roku)name="CH-Sachsen-Zeitz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Christian August Cardinal von Sachsen-Zeitz †| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bsaze.html | dátum aktualizácie = 12 Dec 2013 | dátum prístupu = 2014-07-2 | jazyk = {{eng}} }}</ref> Bol jediným cudzincom, ktorý sa stal ostrihomským arcibiskupom.
 
V roku 1714 dosiahol hodnosť nemeckého ríšskeho kniežaťa, pre seba, aj ako pre všetkých jeho nástupcov v úrade ostrihomského arcibiskupa. Posledné roky života prežil s podlomeným zdravím v kláštore [[Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka|pavlínov]] v [[Marianka|Marianke]]. Zomrel v [[Regensburg]]u v auguste roku 1725 v čase konania ríšskeho snemu, na ktorom sa osobne zúčastňoval.
 
== Christian August a Bratislava ==
K jeho veľkým zásluhám počas pôsobenia vo funkcii ostrihomského arcibiskupa bola aktívna účasť na potláčaní morovej epidémie, ktorá vypukla v Uhorsku na konci roka 1712. Na pamiatku potlačenia morovej nákazy postavili, aj za jeho finančnej pomoci, v roku 1713 na [[Rybné námestie (Bratislava)|Rybnom námestí]] v Bratislave [[Morový stĺp na Rybnom námestí|morový stĺp]], na ktorom je arcibiskupovo meno zvečnené (o.&nbsp;i. sám prispel na jeho postavenie).
 
K jeho veľkým zásluhám počas pôsobenia vo funkcii ostrihomského arcibiskupa bola aktívna účasť na potláčaní morovej epidémie, ktorá vypukla v Uhorsku na konci roka 1712. Na pamiatku potlačenia morovej nákazy postavili v roku 1713 na [[Rybné námestie (Bratislava)|Rybnom námestí]] v Bratislave [[Morový stĺp na Rybnom námestí|morový stĺp]], na ktorom je arcibiskupovo meno zvečnené (o.&nbsp;i. sám prispel na jeho postavenie).
 
22. mája 1712 korunoval v [[Bratislava|prešporskom]] [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme svätého Martina]] za uhorského kráľa [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola III.]] a o dva roky neskôr, 18. októbra 1714, za uhorskú kráľovnú aj jeho manželku [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská|Alžbetu Kristínu]].
Řádek 27 ⟶ 61:
Christian August Saský je pochovaný v krypte Katedrály svätého Martina. Jeho osobnosť pripomínala náhrobná doska v dóme, ktorú mu dala zhotoviť jeho rodina ešte v roku úmrtia. Náhrobok vyhotovil [[Viedeň|viedenský]] sochár Adolf Konrad von Albrecht podľa návrhu známeho architekta [[Joseph Emanuel Fischer von Erlach|Josefa Emanuela Fischera z Erlachu]]. Náhrobok sa však nedochoval, pretože padol za obeť Heillerovej regotizácii dómu v druhej polovici 19. storočia. Náhrobok vtedy rozobrali a strednú časť - reliéf s portrétom arcibiskupa - preniesli do [[Kostol a kláštor klarisiek (Bratislava)|kostola klarisiek]]; dnes je však aj tento reliéf nezvestný.
 
== ZdrojeIné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Christian August von Sachsen-Zeitz}}
 
== Referencie ==
<references />
 
== Zdroje ==
* A. Špiesz, ''Bratislava v 18. storočí'', Tatran, Bratislava, 1987
* I. Rusina, ''Renesančná a baroková plastika v Bratislave'', Tatran, Bratislava, 1983