Íl: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 6 rokmi
d (wikiodkazy)
 
== Výskyt ==
Íly sú jedny z najčastejších sedimentov na zemskom povrchu. Ílovité minerály vznikajú hlavne pri [[zvetrávanie|zvetrávaní]] a tvorbe [[pôda|pôd]] vo vodnom i suchozemskom prostredí. Niekedy sa zachovávajú ako zvyškové pôdy v priehlbinách skalného podkladu, alebo i na starších sypkých sedimentoch. Pochované pôdy sú pomerne dobre rozoznateľné v [[pleistocén]]nych sedimentoch. Kontinentálne íly sa ukumulujúakumulujú najčastejšie v nivách a mŕtvych ramenách riek. Morské íly sa usadzujú na bahnitých pobrežiach, vonkajšej časti [[šelf]]u ako i vhlbokovodnom – hemipelagickom prostredí. Značné hrúbky ílov sa viažu na ústia veľkých riek<ref name="Vozárová, 2000"/>. Íly vznikajú aj na [[zlom (geológia)|zlomových]] plochách, kde vytvárajú tzv. tektonické íly (fault gouge).
 
Niektoré íly ako napr. [[montmorillonit]] ([[bentonit]]) vzniká premenou sopečného skla<ref name="Vozárová, 2000"/>, kaolinit vzniká [[hydrotermálne procesy|hydrotermálnymi]] premenami [[skupina živca|živcov]].
Anonymný používateľ