Oldřich Lajsek: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: Popis → Opis, viacmenej → viac-menej, 0023-5649 → 0023 – 5649 (3), - →  –  (18)
Riadok 23:
}}
 
Prof. Ing. p.ped. '''Oldřich Lajsek''' (* [[8. február]] [[1925]], [[Křesetice]] -  – † [[2. október]] [[2001]], [[Praha]]) bol český [[maliar|akademický maliar]], [[dizajnér]], [[Grafika (výtvarné umenie)|grafik]] a [[pedagóg]]. Venoval sa voľnej tvorbe ([[obraz]]y, [[Grafika (výtvarné umenie)|grafika]]), použitej grafike (plagáty, pútače, propagačné katalógy, propagačné brožúry) a [[design|dizajnu]]. Od roku [[1954]] bol členom Zväzu československých výtvarných umelcov. Bol vedúcim umeleckého zoskupenia ''Skupina osmi výtvarníků''. V roku [[1985]] sa stal nositeľom [[štátne vyznamenanie|štátneho vyznamenania]] [[Za vynikajúcu prácu]]. Za svoj život vytvoril približne 3000 diel, z ktorých viac ako 1800 skončilo v súkromných zbierkach.
 
== Život ==
Narodil sa [[8. februára]] [[1925]] v [[Křesetice|Křeseticiach]] v blízkosti [[Kutná Hora|Kutnej Hory]] v rodine obchodníka. V [[Kutná Hora|Kutnej Hore]] vychodil všeobecnú aj meštiansku školu a v roku [[1944]] maturoval na tamojšej Vyššej priemyselnej škole strojníckej. Potom sa aktívne zúčastnil odboja proti nacistickej okupácii v organizácii ''Pěst'', vďaka čomu sa stal neskôr členom [[Český svaz bojovníků za svobodu|Českého zväzu bojovníkov za slobodu]]. Po vojne sa natrvalo presťahoval do [[Praha|Prahy]], kde rok pôsobil v konštrukčnej kancelárii, a potom vo Zväze československého priemyslu. Od roku [[1946]] študoval na [[Pedagogická fakulta Univerzity Karlovy|Pedagogickej fakulte Univerzity Karlovej]] v [[Praha|Prahe]]. Tu sa tiež konečne zblížil s umeleckou tvorbou, najmä vďaka tamojšej Katedre výtvarnej výchovy a deskriptívnej geometrie, kde študoval profesúru. Učiť sa tu mohol okrem iného aj od slávnych profesorov tej doby, ktorými boli napr. [[Cyril Bouda]], [[Martin Salcman]], [[Karel Lidický]] alebo [[Josef Sejpka]]. Školu úspešne dokončil v roku [[1950]], potom pôsobil ako [[pedagóg]]. Aprobáciu navyše rozšíril ešte o [[zemepis]]. Potom ešte v [[Praha|Prahe]] vyštudoval [[Ekonómia|ekonómiu]], z ktorej roku [[1966]] získal inžiniersky titul.
 
[[Maliarstvo|Maliarstvu]] sa zo začiatku venoval len viacmenejviac-menej súkromne. Presadzovať sa však začal pomerne rýchlo -  – v roku [[1953]] bol prijatý do spolku ''Štursa'', neskôr do VI. strediska. Zúčastnil sa dokonca aj súťaže na úpravu priestoru [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]] a Jiráskovskej súťaže. Od roku [[1954]] bol členom Zväzu československých výtvarných umelcov a o rok neskôr sa stal tiež profesorom na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Prahe. Roku [[1960]] bol jedným zo zakladateľov Skupiny ôsmich výtvarníkov, v ktorej pôsobil ako vedúci.<ref>Hlaváček, J.: 8 výtvarníků. Galerie ČFVU – Purkyně. Praha: Český fond výtvarných umění, 1960, F 151350.</ref> Programom tejto skupiny bolo najmä organizovanie výtvarne výchovných akcií mimo zavedené kultúrne strediská, hlavne na dedinách a v menších mestách, a zároveň hľadanie nových možností pre organizovanie výstav. V roku [[1985]] mu bolo navyše [[prezident]]om republiky prepožičané [[štátne vyznamenanie]] [[Za vynikající práci|Za vynikajúcu prácu]]. Zomrel [[2. októbra]] [[2001]] v [[Praha|Prahe]] vo veku 76 rokov.
 
== Dielo ==
Riadok 34:
 
=== Krajinomaľby ===
[[Krajinomaľba]] je najvýznamnejšou a najrozsiahlejšou súčasťou Lajsekovej tvorby.<ref>Vinter, V.: Krajiny Oldřicha Lajska. Květy, 5. 2. 1987, str. 46, ISSN 0023-5649. </ref> Inšpiráciu čerpal najmä v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]] -  – hlavne v rodnom kutnohorskom regióne. Ďalej maľoval krajiny z okolia hory [[Říp]], z [[Polabí]] a z [[České středohoří|Českého stredohoria]]. Početné sú aj diela z pražského prostredia. Zaujímavou súčasťou autorovej tvorby sú aj jeho obrazy zo zahraničných ciest, najmä z [[Grécko|Grécka]], kde mu učarovali napr. architektonické vykopávky v okolí [[Delfy|Delf]], alebo scenérie z početných ciest do [[Juhoslávia|Juhoslávie]].
 
Tvorba Oldřicha Lajska je charakteristická vďaka osobitému umeleckému rukopisu.<ref>Vinter, V.: Oldřich Lajsek. Praha: Svaz českých výtvarných umělců, 1986. str. 1.</ref> Typická je najmä pevná výstavba kompozície a zároveň aj mierne abstrahovanie. Všímal si predovšetkým geologického a tektonického utvárania terénu a nachádzal vonkajšiu vizuálnu charakteristiku aj trvalú podstatu, súčasne sa však nebránil ani voľnejšiemu koncepčnému, kompozičnému aj rukopisnému rozletu so zreteľom na zákonitosti výtvarného prejavu v spojení rozmyslu, citu, predstavivosti a zvolenej techniky, ktoré mu dávali väčšiu príležitosť na rozvinutie vlastnej fantázie pri výtvarnej výstavbe obrazu. Okrem svojbytného poňatia a podania vlastných citových zážitkov bol často cenený aj jeho vyzretý umelecký profil a schopnosť vyjadriť premenlivú pôsobivosť okamihu aj vnútornú duchovnú atmosféru. Na rozdiel od jeho abstraktnej tvorby v [[Krajinomaľba|krajinomaľbe]] prevažujú skôr svieže farby, ktoré prispievajú k optimistickejšiemu dojmu, čo v konečnom prednese vedie k skôr poetickému ladeniu.
Riadok 83:
== Najvýznamnejšie výstavy ==
* ''Účasť na výstavách v Českej republike:''
** 1956 -  – Kutná Hora
** 1957 -  – Praha
** 1958 -  – Bratislava
** 1962 -  – Praha
** 1964 -  – Praha, Komorní divadlo
** 1967 -  – Praha, projektový ústav, Kostelní ulice
** 1972 -  – Praha, výstavná sieň nakladateľstva Svoboda, grafika
** 1973 -  – Praha, Ústřední klub školství a vědy, Na Příkopě
** 1980 -  – Praha, Galerie Čs. spisovatel
** 1981 -  – Praha, galerie Díla, Vodičkova ulice
** 1983 -  – Benešov nad Ploučnicí, výstavná sieň v zámku
** 1984 -  – Čelákovice, výstavná sieň v múzeu
** 1985 -  – Kutná Hora
** 1991 -  – Praha, výstavná sieň v ul. 28 října
** 2013 -  – Praha, Senovážné náměstí
** Prehliadky výtvarného umenia v Jízdárně Pražského hradu, Pražské salóny
** Kolektívne výstavy v Galerii Vincence Kramáře