Pivo: Rozdiel medzi revíziami

V mestskom prostredí sa práce pri varení piva postupne diferencovali - vznikali špecializované [[remeslo|remeslá]] - pivovarníci, ktorí piva varili, a [[sládek|sládkovia]], ktorí pripravovali slad. Obe výrobné fázy si vyžadovali osobitnú starostlivosť, ktorá sa dala získať iba dlhoročnými skúsenosťami. V mestách sa právo variť pivo využívalo buď kolektívne - pivovary sa tu stali súčasťou mestského hospodárstva ([[Bratislava]], [[Košice]], [[Modra]], [[Pezinok]], [[Trenčín]], [[Zvolen]], [[Krupina]], [[Brezno]]), alebo ho využívali jednotliví mešťania ([[Banská Bystrica]], [[Prešov]], [[Bardejov]], [[Sabinov]], všetky [[Spiš (župa)|spišské]] mestá). Zvyčajne bolo stanovené poradie, kedy mohli jednotliví mešťania pivo variť a čapovať. Vlastníci práva variť pivo ho často nevyužívali, počet pivovarníckych domov sa postupne znižoval. Na vidieku patrilo varenie piva k regálnym právam šľachty. Začala ho využívať hlavne od [[16. storočie|16. storočia]] ako jeden z významných zdrojov príjmov, v pivovaroch sa spracúvali prebytky [[jačmeň]]a, [[pšenica|pšenice]] a podobne.

 

Šľachta prenajímala pivovary vybudované na svojich majetkoch spolu s právom výčapu, väčšinou Židom. Pivo sa na základe starých privilégií a zvláštnych dohôd so zemepánmi varilo i v desiatkach poddanských mestečiek ([[Bytča]], [[Ilava]] - tamojšie pivovary, založené v 16. storočí pretrvali do súčasnosti, [[Beluša]], [[Gelnica]], [[Dolný Kubín]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Ružomberok]], [[Rimavská Sobota]], [[Žilina]], [[Považská Bystrica]], a iné). V súvislosti s rozvojom šľachtického pivovarníctva zemepáni od 16. stor. postupne obmedzovali a likvidovali varenie piva poddanými, na niektorých miestach sa však udržalo až do [[19. storočie|19. storočia]] (napríklad v poddanských dedinách severného [[Tekov]]a, v [[Bartošova Lehôtka|Bartošovej Lehôtke]], [[Jastrabá|Jastrabej]], [[Prochot]]i, [[Ždaňa|Ždani]], [[Lovča|Lovči]], [[Hliník nad Hronom|Hliníku nad Hronom]], [[Horné Hámre|Horných Hámroch]] a ďalších). Pivovarnícke a sladovnícke [[cech]]y vznikali až v [[16. storočie|16.]] - [[18. storočie|18. storočí]]. ([[Bardejov]] [[1587]], [[Kežmarok]] pred [[1589]], [[Komárno]], [[Košice]], [[Bratislava]], [[Trenčín]], [[Žilina]], [[Medzev]], [[Hniezdne]], [[Rožňava]], [[Spišská Nová Ves]], [[Spišské Podhradie]]) V 40. rokoch [[19. storočie|19. storočia]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] 300 pivovarov, z ktorých väčšina pracovala na území Slovenska.